Dobrodružstvo života a tvorby


Básne

Básne o poslednom rozlúčení zo zbierky Trinásta komnata (Gabriela Spustová Izakovičová)

  KEĎ SVIECA DOHORÍ   Dívala som sa na bolesť Na bolesť súmračnú a ťažkú A bolo mi v duši Empaticky ticho Ticho a bezmocne   Bezmocné chcenia Zamknutých nádejí Rozdúchali vo mne Popol vyhasnutých Šivých súmrakov   Cítim moju dlaň V tvojom zhasínajúcom...

—————

Gabriela Spustová Izakovičová: Tisíc životov (sestina)

TISÍC ŽIVOTOV (Sestína)   Viem prežiť tisíc cudzích životov. Len jeden stoná nemou clivotou. Len jeden je ten, čo je lopotou. Ten jeden, čo sa svätí robotou. Ten jeden, čo sa trápi nahotou. Je to ten môj, ten ktorý musím žiť. Ten, v ktorom len sám musím zvíťaziť.   Viem súdiť ľudí hluchou...

—————