Dobrodružstvo života a tvorby


Benjamín Škreko: Z kraja Hečkovho Červeného vína prichádza ďalší generačný román (recenzia knihy G.Spustovej: Prsteň mojej starej mamy

(zdroj: https://www.litcentrum.sk/slovenski-spisovatelia/gabriela-spustova-izakovicova)

Tri dedinky pod Malými Karpatmi, Suchú nad Parnou, Košolnú a Dlhú, odteraz už spája nielen geografická blízkosť, ale aj nová kniha Gabriely Spustovej Izakovičovej Prsteň mojej (starej) mamy. Ide o dvanáste spisovateľkino dielo a tento životopisný román v elektronickej podobe napísala spoločne so svojou mamou Martou Izakovičovou.

Z kraja Hečkovho Červeného vína prichádza ďalší generačný román    

Prababička Júlia Šomská už ako mama troch detí: spisovateľkinej babičky (vľavo) Terezky Šajbidorovej (neskôr Fančovičovej), budúceho detského lekára Joja Šajbidora a budúcej rehoľnej sestry (vpravo) Marty Lucie Šajbidorovej. Otec Imrich Šajbidor bol vyznamenaný za zranenie na talianskom fronte v prvej svetovej vojne. 


Dej sa odohráva v troch spomínaných dedinách a v Trnave pred druhou svetovou vojnou, počas nej i po oslobodení. V osudoch dvoch rodín a dvoch hlavných postáv - budúcej zdravotnej sestry Martušky a budúceho absolventa priemyslovky Vincka a ich príbuzných nahliadneme na život dedinských ľudí, zažijeme s nimi ich radosti aj strasti vo vojnovom aj mierovom období.

Hlavní hrdinovia nám budú rásť pred očami, až kým si nepadnú vzájomne do oka. Román sa končí ako rozprávka - svadbou...


Knižnica do vrecka
Popri samotnom umeleckom akte, akým je zrod literárneho diela, nás zaujala aj technická stránka vydania románu v podobe elektronickej knihy. Prečo sa spisovateľka rozhodla pre túto netradičnú formu?


"Elektronické knihy majú mnohé výhody a patrí im budúcnosť. Do svojej čítačky v tablete či mobile si pokojne zbalíte celú knižnicu a odnesiete si ju so sebou, kam len chcete," povedala nám autorka. "No pre väčšinu čitateľov a aj pre mňa majú a vždy budú mať papierové knihy svoje neopakovateľné čaro. Preto uvažujem aj o vydaní tejto knihy klasickou formou."


Gabriela Spustová Izakovičová sa narodila v Suchej nad Parnou. "Táto dedina je kolískou mnohých veľkých osobností, čo svedčí o tom, že je to kolíska skutočne dobrá, prebúdzajúca vznešené a krásne túžby.

Gabriela Spustová Izakovičová.


Malebné zákutia naokolo poskytujú všetkým zmyslom mnoho dobrého materiálu a inšpirácie. V Dlhej a Košolnej mám tiež svoje korene a svojou inšpiratívnosťou obe dedinky Suchej úspešne konkurujú."


Bohatstvo čriepkov
Samozrejme, prvoradými pre úspech knihy sú charaktery jej hrdinov. Kto sú títo ľudia, čím boli a dodnes ostávajú výnimoční? "Pred niekoľkými rokmi mi zomrel otec," zamyslí sa autorka. "Kým žil, rád mi rozprával príbehy, ktoré možno nazvať rodinnou pokladnicou. No mňa to vtedy priveľmi nezaujímalo.

Otec zomrel a s ním aj mnohé perly spomienok. Vtedy som si zaumienila, že vyspovedám svoju maminu a skúsim pozliepať čriepky jej rozpomienok na detstvo a mladosť tak, aby mohli obohatiť nielen moje deti, ale umožnili nazrieť do minulosti aj ostatným. Rozpamätala sa na ne tak dôsledne, že sa stala spoluautorkou knihy."


Rodinné klenoty
V rozhodnutí napísať román Prsteň mojej (starej) mamy hrala úlohu aj spisovateľkina desaťročná učiteľská prax. Istý čas učila aj dejepis a vždy ju zarážalo, ako málo vedia deti o minulosti svojho rodiska.

"Teraz, keď už zopár rokov pracujem v knižnej redakcii, som sa rozhodla sama zmeniť tento stav. Moji rodičia i starí a prastarí rodičia, ktorí prežívajú na stránkach knihy svoj životný príbeh, boli obyčajní ľudia a zároveň boli v mnohom výnimoční.

Spisovateľkina prababička Júlia Šomská (neskôr Šajbidorová), ktorá v  mladosti odišla aj so svojou sestrou a troma bratmi pracovať do New  Yorku. Pobudla tam štyri roky a sestra desať, bratia sa už na Slovensko  nevrátili.

Príbehy, ktoré prežili, poskytujú obraz o živote dedinských ľudí v celej jeho šírke od rodinnej idylky po bežné trápenia v kolobehu zvykov, tradícií a viery, no zároveň tento obraz presahujú. Príbeh zachytáva mnohé kľúčové momenty svojej doby, no nepletie sa do politiky.

Hovorí iba o tom, čo pre ňu ľudí zabolelo. No nevraví len o boľavom, pozýva nás na dedinskú zabíjačku, páranie peria, detské hry... Ponúkam čitateľom spolu s mojou mamou - jednou z prvých absolventiek trnavskej Zdravotníckej školy, prvou zdravotnou sestričkou sušianskeho obvodného zdravotného strediska a zakladateľkou Červeného kríža v Suchej a tamojšou prvou ľudovou hygieničkou - rodinné klenoty... Azda to ocenia."

Trnavský hlas 28.8.2012 o 16.55, Benjamín Škreko