RÁNO

Budíček zvonov stohlasne zvoní
z vysokých veží,

tŕňové mesto pretrie si oči s 
brieždením sviežim.

V kúpeľni ulíc očistu koná, češe si
vlasy.

Počúva nemo tisíc-hlas detí: Hladné sme,
nasýť!

Do šera ulíc podpätkov klopot kde-tu sa náhli.

A štrngot kľúčov ticho snov ruší,
zvonivý, náhly.

Pečiva vôňa a rannej kávy náruč je teplá.

Ospalo zívli triedy škôl mnohých, zažali
svetlá.

Počúvam tlkot ranného mesta pokojný tichý,

duchovia parkov chránia dych stromov, jaseňov
vzdychy.

Z východu lúče šteklia im listy
a sochy clivé,

trojičku budia, hradby aj brány, sídliská
sivé.

Výfuky plnia dymom tiel pľúca, tepny ciest, žily.

Kruhový objazd roztočí kolo. Zebra sa silí

záľahou ľudí. Hmýriace duše kamsi čas súri.

A dozor majú nad ruchom ranným stáročné
múry.

ADVENTNÉ
TRHY

Námestie zhustlo stánkami vôní
v Adventom zhone,

tak ako vtedy, keď prišlo Dieťa skryté do
tône.

Ktosi sa náhli a iný hľadá záchvevy
sväté

a iný stoná, že hurhaj svetský kamsi nás
metie.

Jagavé svetlá adventné šerá rušia kde môžu,

nasýtia zmysly, navlečú čačky na hrošiu kožu.

V mäteži ľudí v strede sa čupia
jasličky z dreva,

do počtu stoja, zabudli na ne Adam
a Eva.

POVIANOČNÉ
TICHO

Rozľahlo sa ticho povianočné mestom,

nasýtené, spavé. Stíchli ruchy všetky,

čas na chvíľu zmĺkol. Našiel teplé miesto.

Ulice sú prázdne. Stíchli ľudské pletky

vyčerpané zhonom. Svet na chvíľu ustal.

Pokoj v duši pletie pavučiniek sieťky,

utká vankúš mäkký. Dobrocit v ňom
nastlal,

aby bolo milo ľuďom dobrej vôle.

Otvoril v nich okná, ba aj lásky portál.

Brány mesta strážia všetky tajné bôle.

Povianočné tichá liečia rany holé.

NOVÝ ROK

Je celkom nový, čistučký sťa sneh.

Starý mu schystal neboskvúcu slávu -

šťastný, že môže konečne už ísť.

Každý, kto vládze, doň vkladá nádej -

že bude lepší, smútky pozmetá...

Zametie z ulíc usadený prach.

A kde-tu v dušiach zablysne sa
strach...

A inde v očiach mihoce sa sen

Stráži si taje - roztúžené sny

Je nový, rok, čo nedotknuto tkvie

v starého lone. Vytrysknúť túži.

Novosťou tvoriť posvätený čas.

JARNÉ MESTO

Vykuklo slniečko, sídliská ožili.

Zelené parčíky lavičky núkajú,

veď ledva zimný chlad v samote prežili.

Ďatle si do stromov klopotne ťukajú,

do kŕdľov zbieha sa šantivá mestská mlaď

a ľady v srdciach sa kamenných pukajú.

Ožili uličky staručké, pijú slad

slnka a sviežosti. Kvetinár do vôní

zahalil prachsivý mestský chlad.

Páriky ľúbencov skryli sa do tôní,

hľadajúc zrkadlá blížencov na duši,

kým láska ukrytá mocne v nich zazvoní.

Staručkých manželov spev, trilkot neruší.

Pomaly krivkajú v starostnom závese,

láskaní zrelosťou, čo všetko vytuší.

Klopocú podpätky, tanec sťa na plese.

Náhlia sa do zhonu, ženie ich ľudský hlad.

Moria sa, strácajú v časovom pralese.

Dvanásta odbila. Výdych má každý rád.

Poludnie zastaví časobeh na chvíľu.

V slnku sa vykúpať náhli sa sveta sad.

Na večer pýta si žírny deň posilu.

Prechádzok jemný šum pomojká pramene.

Nočnú stráž rozhlásia ramenné jasene.

CUKRÁREŇ

Sladkosťou pohládza brány sŕdc zranené

láskou či neláskou, priateľstvom oddaným,

či detským štebotom, aj zrelým odkvitom.

Náhradu za lásku ponúka dokorán,

či ju len pohládza, keď príde odrazu.

Prítomnosť, spomienky zabalí do vôní.

Tróni si, kraľuje, pritúli bez chvatu

a nechá odplaviť zlovôle pochmúrne.

Čičíka sladkosťou, noblesne, bravúrne.

LEKÁREŇ

Liečivé zátoky, meandre na duši,

zranené telá chcú potok sĺz osušiť.

Uzdraviť z nelásky a túžob po moci.

Vyliečiť chceme sa z bolestí, polnocí.

Na stres a nelásku hľadáme všelieky.

Čia je tá najhoršia, bežíme preteky.

ZASTÁVKA

Tajomný opar nad miestom, čo čaká.

Príchod a odchod v napätí sa kúpe.

Zem saje city, z izieb sŕdc ich láka

a márna vrava šupy duší šúpe.

Pohľady nemé, zabodnuté vo sne

a ťarchy tiel, čo chceli by byť inde,

merajú čas tak neúprosne presne.

Oči a telá vzdialené sú v tesne.

DÁŽĎ

Ulice rozkvitli klobúkmi dáždnikov,

závesy dažďové zvesila obloha.

Zotmela v oblokoch. Kde tu sa zjaví
tvár,

hľadiaca do neba.

Námestie zívlo si, myje sa trojička

v tom Božom sviežení, aj parky znavené.

Lavičky pijú dážď a ticho závidia

bláznivým ľúbencom ochotným premoknúť.

Mesto je kúpeľom dosýta umyté,

dovolí každému nadýchnuť do vôle,

vonia a prebúdza útroby ospalé,

ďakuje za sviežosť, v tom sveta kostole.

KNIŽNICA

Záplava múdrostí preniká do kostí,

tým ktorých pohostiť túži.

Strážkyňa múdrych slov, myšlienok, túžob,
snov,

nečujne tichunko slúži.

Tým, čo ju hľadajú, múdrosť sa ponúka,

otvára nesmiernu krásu.

Pohládza, rozplače, utíši, vovedie

do tajov ľudského času.

Hoc všetko márne je, múdrosť má od vekov

od krásy, tajomstiev kľúče.

Preniká priestory tajomných zákutí,

do neba svietia jej lúče.

KOSTOLNÉ
ZVONY

Odpradávna bijú, naprotiveň svetu,

ohlasujúc pravdy o podstate bytí.

Hlasno ako v srdciach výčitky
a vzlyky,

rozkmitajú priestor, do zákonov vrytý.

Priestorom sa vlní pozvanie do ticha,

čo uzdraviť túži. Zdvihnúť ľudské kríže,

skúša zas a znova. Nádej vlieva do žíl.

Aj keď zvon už dobil, vesmír sa ním kníše.

ÚSCHOVŇA CITOV

Úschovňa citov -

Zložíš si kabát ťárch a prianí

Do tône kávy

Dúfajúc

Že znovu prebudí

Tvoje lepšie ja

Utopené v čiernoťaži

Tvojich vesmírov

ŠKOLA

Otvára náruč ustatú vekmi z nosenia
detí.

Hlboká studňa múdrosti ľudskej polieva kvety,

čo smädné pijú. Bránia sa štepu podpníky
divé.

Kým dobrý štepár, zranený strasťou vlasy má
sivé.

Kto chce sa napiť a dá sa štepiť, štepom
sa stáva.

Kto múdrosť saje, víta ju, hostí, ten ju aj
dáva.

A ten kto touto ohrdne paňou, len pýchou
sýty,

bude sa skúpou, hrubou a drzou hlúposťou
sýtiť.

PEŠIA ZÓNA

Vykračuješ si ulicou

Pomaly a clivo

Zatiaľ čo iní

Naháňajú čas

Ponáhľajú sa -

Do hrobu

No ty si vychutnávaš

Že žiješ

Odkedy si si uvedomil

Nutnosť odchodu

A márnosť všetkého -

Čo veky zaprášili

Prachom času

A zabudnutia

Saješ ten okamih -

Štebotu, vône, ľudskej vravy

Túžob a úsmevov

Radosť detí

A krásu lásky

Čo nepozná čas

A priestor

Tvoja pešia zóna

Je všade

Kadiaľ chodíš

Aby si cítil

Že ešte žiješ

A svet vôkol teba

Nie je len virtuálny

Že sa ho môžeš dotýkať

Že ho chceš

Ovoniavať a ochutnávať

Aby si s jarou v duši

Ďakoval za to

Že žiješ

MESTO
ZASPÁVA

Zaspáva mesto po horúcom lete

Zatvára oči, spomaľuje tepy

Zametá ľudí do príbytkov teplých

Zažína svetlá, s tmou im vrkoč pletie

Chladnúci vánok hladká mestu strechy

Výklady slnia chodníky a bary

Omladlo mesto, nepatrí už starým

Čo šetria sily rána na potechy

Zobúdza viečka mestu hukot kolies

Vrava a smiechy, kde tu kési pevy

Zblúdilých zmyslov, nasýtených z révy

Zaspáva každá z pyšných mestských noblies

V kvapkách sa jagá tráva nočná rosná

Mesačná krása nad mestom si tróni

Dvanástu bijú tiché nočné zvony

Ulice stíchli, vnorili sa do sna

VÔŇA MÁJA

Do kvetov sa zaodelo tŕňosýte mesto,

vôňou vdychy naplnilo, májokrásou, siestou.

Dobrobytov do sýtosti. Očiam, srdcu paša.

Žiadostivosť, nie však hriešnu, dotyk
s krásou skáša.

Iskrivosťou oživené oči mám a detí

naplnili kaviarničky. Vzduch je plný kvetín.

Starobylá veža čnie sa nad tou vôňou s pýchou.

Trojička dnes usmieva sa, majestátne, ticho.

Slnko ťahá k sebe hore všetky krásy,
vône,

a babičky dobroduché hľadajú si tône.

Farbosýta chvála svetlu najkrajšia je
v máji.

Stráži lásky čo chcú nájsť sa, taje neodtají.

MATURANTI

Rachot a piskot, bubny a trúby

 Hlásia, že ktosi dospieť sa chystá

Ulice mladnú, chodníky rúbi

Bujará chasa, jar sveta čistá

Dospeli z jari, do leta vkĺznu

Len čo prah školy, zelené stuhy

opustia. V oku utrú si slzu

Na pole sveta zložia si pluhy

Dozretí telom, zelení v duši

Hľadajú lásku , jas, farby svetla

Otázok mnoho srdcom im búši

Brodia sa lesom divého sveta

Ožilo mesto. Tvárami sýte

Výklady hľadia do ulíc hlasne

Nádejí plné, mladosťou sýte

Príbehy snívajú vo sne

Rachot a piskot, bubny a trúby

Oslavu mladosť si chystá

Ulice mladnú, chodníky rúbi

Mladosť čo chystá sa pristať

Nech ešte letí, myšlienkou nehy

Čo vlastní diaľavy svetov

Objať chce vesmír, objaviť brehy

A letieť tisíce letov.

PROMÓCIE

Mestom sa derie hlúčik orchídeí

Múdrosť dnes slávia, skrytú do ídeí

Predkov, čo smelo narábali perom

Ukázať chceli kam ísť, ktorým smerom

K pravde, čo krvou overili vekov

By boli svetlom, cestou, pre svet  liekom

NOC KOSTOLOV

Noc jasná, tichá. Mať dávna vzdychá,

pozýva domov. Vežatá pýcha

ďaleko od pých mok srdca roní.

Vznešená pani nad vekmi tróni.

Tajomná matka do noci svieti,

pozýva domov stratené deti,

aj keď len nazrieť. Stáročný strážca

potriasa darmi svätého mešca.

Poklady zbiera z dna duší  veky.

Čas hatí rýchly, zlu robí prieky.

Ovlažiť srdce, pookriať láka.

Nenúti. Ticho pod vežou čaká.

SLÁVA
KUCHÁROM

Sláva vám, čo pohládzate chute,

tým, ktorí na prelome poludní,

idú si zložiť batoh svojej púte,

ku stolom chutnať menu. Slovutným

kuchárom, čarodejom, sláva buď,

že ľahšou denne robia ľudskú púť.

Že vedia všednosť spraviť slávnostnou

a bežnú siestu štedrou, honosnou...

MLADÝ JÚN

Mladý jún rozsypal vôňu líp omamnú

Stáročné súsošia z tej vône omladnú

Necudné halúzky oblieka do lístia

Horúčosť zoblečie ľudskú mlaď doista

Mladý jún, šantivý, má vôňu čerešní

Hostinu krídlam dal, zbytočne nereční

Blankytom nebeským pohostí, poláska

Zásnuby chystá s ním pohody stokráska

DEŇ DETÍ

Cupity, dupity, hrkoty, smiech a plač

Ruky máš, nohy máš, vystrájaj , behaj, skáč!

Námestie ožilo, smeje sa od šťastia

Je plné nádeje, radosti priehrštia

Hlásia sa k životu krikom a výskaním

V náručí mamičiek, jemnunkým ískaním

LUMEN

Zažiarilo Svetlom mesto tŕnisté

Bubny srdca chvejú more farbisté

Struny citov k vežiam sú až napnuté

Spevom mladosť rovná časy nahnuté

Lumen svieti z hĺbok rovno do neba

Podeliť sa túži duší veleba

More tónov vlní mesto slovutné

Mladosť, tá má krídla, túžby mohutné

Zažiarilo Svetlo, vyšlo nad mestom

Z koreňov sa napiť túži mladý strom

MESTSKÉ LETÁ

Leto sa hlási spevavými festmi

Popraje zdravie, poprebúdza hrami

Najprv sa slní, potom kropí cesty

Až rinčia v oknách starobylé trámy

Po jánskych ohňoch túži mestská chasa

Úpeky sídlisk vymeniť za taje

Panvice ciest vrú od kolies, no zdá sa

Čoskoro sa ich vidiek schuti naje

Zmrzinár pánom stal sa mestských ulíc

Tá chladná dúha najväčším je hitom

Kaviarne lovia na reklamy udíc

Príchodzích smädných po oddychu sýtom

Mesto sa prázdní prázdninovým tichom

Holubov húfy hája staré múry

Kostolný chlad, čo stráži mravy dychom 

Na klamné lásky z vežičiek sa chmúri

Krôčiky jemné mamičiek a detí

Do parkov vedú k preliezkam
a k vode

Paličiek klopot striebrom veku svieti

A nohy ženca šliapu po úrode.

To leto sýte, leto zlatých polí

Češe si vlasy v podvečernom blahu

A všetky dary márnotratne drolí

A dušu nechá nasýtenú, vlahú

HUDOBNÁ ŠKOLA

Kolíska múzy, hojdá svoje deti

Buduje cesty ku kráse a blahu

Rozsieva semä, s padáčikmi letí

K zlomeným tónom kladie denne dlahu

Narovná rytmy, prekypruje tóny

K prameňom vedie smädné mladé ústa

A roky hľadá príbytky, kde tróni

Oázy stavia, púšť kde bola pustá

Niekomu zdá sa cesta k cieľu ťažká

Na ťažkej, dlhej, otočí sa, vráti

Kto k cieľu dôjde, hrivny vzácne ťažká

Kto múzy vzdal sa, poklad vzácny stratil

DIVADLO

Zrkadlo čias sa vysmieva, plače

Do kúta dejín dumy čias sáče

Presýpa, cedí, vyzlieka svety

Na pranier stavia človečie deti

Kajúcne rúcha nenosí, nemá

Tá hrdá pani výrečná, nemá

Od vekov slúži pravde a svetu

Aj keď ju mocní do kútov metú

Rozmarná múza, dieťa je doby

Raz slúži mocným, dbá na spôsoby

A potom z trucu mecénmi metá

Slepá a hluchá je pravdy méta

Do studní nazrie, načerpá vody

Čisté aj mútne, močiare brodí

Poslušná slúžka, márnivá pani

Dvojsečným slovom česť, pravdu bráni

NEMOCNICA

Anjeli bez krídiel rozhodli sa stavať

Pevný múr pre bolesť, smrti napriek robiť

Slabí hoc smrteľní, predsa vedia dávať

AUGUST

Pokojný vánok dozretého leta

Vznešený august promenádu láska

Hojí a hladká, kde-tu páper lieta

Vznešený, tichý, nádych zrelej duše

Oddychom dýcha, nenáhlivý, jemný

Priviera viečka, pohládza dná, súše

Dozreté leto, neponáhľa, nečnie

Nechce sa pachtiť za márnosťou sveta

Vychutnať si chce pravdy sýte, večné

A chváliť krásu, ktorú cestou stretá

CINTORÍNY

Hlboko v zemi zapustené rany

Vrastajú do nás, cez nás stále žijú

Prikryli časy pocty ba aj hany

Zo svojich génov budúcnosť nám vijú

Prejde len chvíľa, zemou staneme sa

A nebom plným plačlivého dažďa

Nemôže zmiznúť sila žitia každá

Iba sa mení... Azda šťastím plesá

TRNAVSKÉ BRÁNY

Tŕnisté mesto otvorilo brány

Prastaré lásky, okná histórie

Zdvorilý august čistí staré trámy

Krv mladá do nich rydlom novým ryje

Tŕnistá brána odela sa krojmi

Pradávnou krásou, stuhou múry zdobí

Ožije mesto mladej krvi rojmi

Čo kriesia krásy dedoviznej doby

Keď mladí zváči rozdať túžia radosť

Tancujú múry, tešia bujnú mladosť

VELIKÁNI

Koľkí už Veľkí vstali z tohto mesta

Z rázcestí dôb a veľkých ľudských prianí

Či už to bolo z rána, na svitaní

S ružencom a či žezlom vyšli slúžiť

A koľkí vstali s knihou Múdrych zrána

Ovlažiť smädné po múdrosti ústa

Sypali ju sťa holúbätkám sústa

Bezhlavo ľúbiac Múdrosť pre ňu samu

Tých ozvien umu zostali v nás stopy

Kvapôčky zlata vyčírili časy

Slovutným - bosým naplnili klasy

A sýtia dodnes - z nebies a či živí...

PRVÝ SEPTEMBER

Ulice
sa zobúdzajú po vznešenom blahu

Brány
škôl sa otvárajú, vážia svoju váhu

Štebotavé
lastovičky nosia do škôl kvety

Všetky
dráhy letov ku nim obsadili deti

Čisté
hárky detských myslí rátajú si strany

Do plecniakov
balia ráno vrece plné prianí

Chichotaví
priatelia sa tešia, že sú spolu

Chvália
toho, kto vymyslel prestávky a kolu

Na vážených učiteľov vypiskujú múry

Súsošia ich letmo zdravia, veža, tá sa chmúri

Zažila už mnoho prvých septembrových rykov

Umom školy múdrosť nosia - ako stromom lyko

Mesto zívlo unavene, kroky rezké ráta

Večer diery na ponožkách po tých krokoch
pláta

JARMOK

September štedrý rozsypal mestom

paletu vôní

V staručkom centre záľahou ľudí

jarmok dnes tróni

Prútikár, kováč, drotár aj včelár

uctia si mesto

Cigánska, lokše, aj húsky chutné,

na placky cesto

Rozvonia dušu, pohládza zmysly,

nasýti vnemy

Stredovek v parku - metú ho mnohé

habitov lemy

Šermiarov, panien, vojakov, sluhov -

pradávne doby

Dym ohnísk padá, duchovia mesta

majú dnes hody

KAVIARNIČKY

Potajme strážia sníčky

Tie mestské kaviarničky

Rumencom farbia líčka

Kávička vôňou hýčka

Obláčik blaho halí

Do sladu radosť balí

Aj smútky sivé hladká

Pred spánkom ako matka

Na siestu čaká káva

A srdce pohojdáva

Každému, čo ju rád

Veď topí
v srdciach ľad