EBENOVÉ DREVO TVOJEJ DUŠE

 

milujem tvoje ebenové drevo

ťažké a pevné

no v srdci s jemnou textúrou

čierne sťa zem

sťa polnoc bez splnu

veky ťa nosím ticho na pleciach

 

pribitý o môj palisander

čo ťa preplaví vlnami rozbúrených chcení

držíš ma vztýčenú a nepoddajnú

ako kríž

 

čas pokálal nás na dosky

a postavil z nás chrám

modlievam sa v ňom schúlená

v tom lone bezčasia

 

 

IBA TY MI STAČÍŠ

 

Iba ty mi stačíš, iba ty

Na srdce mi lepíš záplaty

Ušité je celé zo záplat

 

Iba ty mi stačíš, iba ty

Za lásku ti láskou zaplatím

Opravuješ duše mojej plást

 

Iba ty mi stačíš, iba ty

Nosíš za mňa kabát zodratý

Krešeš zo mňa dielo ostrím dlát

 

 

 

MÔJ STRED

 

hľadám svoj stred

stred, čo uchopím

a už mnou nezatrasú

búrky dní

 

svoj pevný bod

nech pohnem vesmírom

ten stred, čo drieme

v každom človeku

 

hľadám svoj stred

to tiché zátišie

ten balzam na dušu

ten zábal hrejivý

ten wellness srdca

v búrkach života a strastí

ten tichý stred

čo nazýva sa šťastím

 

hľadám svoj stred

svoj pevný bod

ten tichý svet

čo vládne pokojom

kde chcenia umĺknu

v lone spočinutia

 

len tichý šum

len hudba uvoľnenia

len vánok zabudnutia sveta

okamih splynutia

tvora a stvoriteľa

ten mocný bod

čo obnovuje sily

v maternici Lásky

 

 

KLUČIAR

 

kľučiar pri bráne do lásky

chráň našu cestu k nebu

chráň nás od hnevu, od zlosti

a od márnosti plaču nad sebou

 

chráň naše oko pred plačom

pred plačom ega

čo chce brať a brať

a nechce prijať to, čo privial čas

nuansy ciest a v toku kamene

 

chráň naše ústa od slova

od slova, ktoré kladie míny ziel

ziel našej duše, ktorá vládnuť chce

a vidí iba vlastné špičky nôh

 

chráň naše srdce plné žlčetmy

tej tmy, čo rastie z hnevu v pečeni

a trávi naše húšte, pralesy

pralesy zášte, stromy rozkoší

 

ty, kľučiar lásky, chráň náš sluch

čo chcel by počuť ódy na náš svet

svet čo si stavia strašný zikkurat

z obetí slávy našej, slepej na lásku

 

chráň toky živé, čo nám dáva povinnosť

povinnosť denná, v ktorej tečú toky vôd

vôd, čo my máme dávať okoliu

zeleni, čo ju máme láskou napájať

 

kľučiar pri bráne domov, ty nás chráň

ústa nám odej tichým mlčaním

a srdce jemnocitom k potrebám

tých, čo nám dávaš na dlaň, na srdce

a ruky dobrocitom odeté

a kroky, ktoré nechcú utiecť von

von z toku, v ktorom tečie život do neba 

 

 

 

NEPRESTAJNÉ OBJATIE

 

našla som objatie

nežné a neprestajné

čistý prienik nesmiernosti

podstatu blaha a šťastia

neblízke objatie

najhlbšiu slasť bytia

cítenú v každom póre

môjho uhlíka a vody

vody s tvojou vodou

spojenej navždy

naveky

balzam môjho popola

hojivý balzam sebaprijatia

a tebaprijatia

navždy a naveky

 

 

 

 

TERAZ

 

Múdrosť srdca v hĺbkach duše oživ ma

Vzmuž moje srdce doráňané bytím

A zdvihni z prachu priznaním si prešľapov

Nie márnym plačom nad sebou a biedou

A čistá budem kráčať v svetle odvekého TERAZ

 

Nech ohňom vášne k pravde spálim otruby

Nech vetrom osejem ich, vetrom dávnych právd

Zo zŕn, čo vymlátil mi z bytia večný čas

A čistá budem kráčať v svetle odvekého TERAZ

 

A neskameniem neustálym vracaním sa späť

A nepremárnim chvíľu obavami

Z budúceho big bangu

A čistá budem kráčať v svetle odvekého TERAZ

 

 

 

 

 

... A JE MI DOBRE

 

Usínam v posteli svojho neskorého leta

Prostrujem pred nekonečným TERAZ

Pálim voľné rádikály duše

Hmotou sa ponáram do nehmoty večnosti

A je mi božsky dobre