ANDREA ELIÁŠOVÁ: Gabriela Spustová Izakovičová: Elégie o Sedembolestnej. Vyd. RUAH, Suchá nad Parnou 2016, (Viera a život 1,2017)

Už v poradí trinástou básnickou zbierkou sa čitateľom a "priateľom meditačnej poézie" prihovára skúsená, zrelá autorka Gabriela Spustová Izakovičová. Svojmu pôsobivému dielku - na pohľad i obsahovo - dala aj podtitul: "Meditačné básne s ilustráciami akad. mal. Barbary Neumannovej." Tvorivý tandem Spustová Izakovičová - Neumannová opäť príjemne prekvapil, keď ponúka čitateľovi súznenie jemnej, hlbokej poézie s vkusnými, nežnými ilustráciami a kresbami, ktoré sú výsledkom tvorivosti Ducha.

Je úctyhodné, že matka šiestich už dospelých detí, vzdelaná, rozhľadená autorka neprestáva hľadať a nachádzať témy a také formy ich stvárnenia, na ktoré si mnohí netrúfnu. V tomto prípade ponorila svoje poetické verše do elegického disticha, obzvlášť náročnej formy poetického vyjadrenia. Téma Sedembolestnej - mohli by sme povedať - večná a nestarnúca duchovná téma - čitateľa zbierky núti premýšľať novým a zároveň "ženským" spôsobom o tajomstve "nad tajomstvami" - mystériom prežívania utrpenia a cesty Božieho syna zo stany Božej Matky Márie. Nemožno neoceniť autorkin vstup do duše čitateľa, ktorý začína pozvaním nazvaným Effeta: "Otvor sa dokorán, srdce, čo túžobne
na nehu čakáš. Otvor sa pre lásky čas.../ Otvor sa duša, čo do dobra túžiš sa
Božieho vnárať..."

Tí, ktorí autorku poznajú, tušia, že téma Sedembolestej je jej blízka nielen ako praktizujúcej katolíčke a hlboko veriacej žene, matke, ale že v nej nachádza súznenie
s bolesťou i preto, že sama nachádza bolesť vo svojom živote: starosť
o imobilnú mamičku, hendikepovanú sestru, zdravotné ťažkosti jej samej. Preto
- aj na základe prežitého a prežívaného - cítiť v jej veršoch
autenticitu, hĺbku. Gabriela Spustová Izakovičová nám vo svojej novej zbierke
predkladá príležitosť zamyslieť sa novým, "súčasným" spôsobom nad niektorými
"detailami" života Panny Márie, ktoré nám v chrámoch pri pohľade na jej
obraz azda aj unikajú, napovedajú to už názvy jednotlivých častí veršov (napr.
Dieťa v náručí, Keď treba utekať, Keď príde o muža, Keď láska oťažie,
Už prišla hodina, Tichom sa zaodel kríž...).Predkladá nám na meditáciu aj
niektoré postavy "v Máriinej blízkosti" (apoštol Peter, Judáš, Veronika). Vyvrcholením
zbierky je poetická úvaha nad nanebovzatím Márie, ktoré korunuje jej život
a čnosti a zároveň výzva k čitateľovi "Buď dobrý, človeče",
ktorým nabáda k tomu, ako v živote nezabúdať na to, čo robí náš život
a svet radostnejším, šťastnejším, pričom autorka rozdáva zo svojej
múdrosti a dobroty srdca to, čo denne iným odovzdáva.

Krásna graficko-výtvarná úprava knižočky a jej hlboký obsah - toto vydarené spojenie robí z dielka výnimočný duchovno-poetický počin, ktorý si zaslúži, aby si ho všimla širšia
laická i odborná verejnosť.

Autorku pritom vedie k nemu "iba" snaha vydať z tvorivosti Ducha a spolupráce s ním to, čo si nechce nechať iba pre seba, ale čím chce pomôcť iným zájsť na hlbinu. Ona sama má totiž čo rozdávať.
V tomto prípade naozaj platí, že "z plnosti srdca hovoria ústa". Preto sa
(aj) po novej zbierke Gabriely Spustovej Izakovičovej, ktorá vyšla v jej
malom rodinnom vydavateľstve, oplatí siahnuť. Je to aj príležitosť zastaviť sa
v behu dní a nechať sa osloviť tým, čo môže dušu viesť k hlbším
ponorom a súvislostiam nad veľkou témou Matky Sedembolestnej a jej kontemplácie
bolesti Ukrižovaného - nášho Spasiteľa. Vďaka za tento "odvážny" básnický a hlboko
duchovný počin!