Dobrodružstvo života a tvorby
Babička v nemocnici a Jób (Text Gabriela Spustová, Ilustrácia: Lenka Spustová)
.jpg?s3=1)
Babička v nemocnici a Jób
Na kuchynskom stole drnčal telefón. Mamina ho zdvihla, chvíľu počúvala a tvárila sa zdesene: „Čože? ... v nemocnici? ... zobrala ťa rýchla? ... srdce? ... na intenzívke? Áno, prídeme. Prinesieme ti veci,“ zložila mama telefón a deti na ňu netrpezlivo pozerali.
„Deti, babička je nemocnici,“ ustarostene povedala mamička. „Srdiečko jej vypovedáva službu a musí dostať kadiostimulátor.“ Ocko vzdychol: „No, hlavne, že už je v dobrých rukách a pomôžu jej.“
„A čo je to ten kardiostimulátor, mami?“ pýtal sa Jožko.
„To je taký prístroj na baterky, ktorý bude babičkinmu srdiečku pomáhať, aby jej ešte dlho slúžilo.“
„A čoby sa stalo, keby ten prístroj nedostala?“ zaujímalo Majku.
„No, babička by bola veľmi slabá. Mohla by odpadnúť, alebo aj umrieť,“ povedal ocko, ktorý sa nebál povedať deťom pravdu.
„Prečo by mala umrieť. Veď ona nám vždy hovorila, že ju Pán Boh ochraňuje. Nechcem, aby umrela!“ zamračil sa Jožko a Majke vyhŕkli slzy. Mamička si ju privinula a povedala: „Viete deti, každý človek raz umrie, ale ten, kto verí v Boha a miluje ho, pre toho je prichystaných v nebi mnoho krásnych vecí. Stretneme sa tam so svojím stvoriteľom a to bude krásne.“
„A prečo sa človek nemôže stretnúť so stvoriteľom bez zomierania? A prečo človek musí trpieť a mať choroby? Prečo nás Pán Boh takto trápi? Veď babička nebola zlá. Trpieť by mali len tí zlí!“
„Jožko, Boh nás netrápi. Boh je láska, múdrosť a všetko dobro sveta. Človek nemal trpieť ani zomrieť. No prvý – dedičný hriech to pokazil. Netrpia len zlí a vinní ľudia. Niekedy si spôsobíme utrpenia preto, že nežijeme múdro, niekedy preto, že sme choroby zdedili a niekedy sú len skúškou, tak ako sa o tom píše v Knihe Jób. Jób bol dobrý a spravodlivý človek. Mal veľké bohatstvo a šťastnú rodinu. V príbehu vo Svätom písme sa Boh chváli Jóbovou vernosťou, no satan, ktorý chce ľuďom škodiť, žiarli a chce Jóba vyskúšať, či bude Bohu verný, aj keď všetko stratí. A Boh dovolí satanovi vyskúšať ho. Jób postupne stratí majetok aj zdravie. Jób sa pýta Boha, podobne ako ty, Jožko, prečo ho trestá, keď bol vždy dobrý, no Jóbovi priatelia ho trápia tým, že určite musel niečo zlé vykonať, za čo dostáva trest. Mladý Elihu, ktorý počúval ich reči, ich poučil, že nemajú Jóba trápiť v jeho utrpení a nemajú namiesto Boha hovoriť to, čo nie je pravda. Jób ani v trápení neopustil Boha a zostal mu verný. A Boh ho uzdravil a dal mu znovu šťastnú rodinu, zdravie a bohatstvo. Vieš, Boh nás nikdy neopúšťa, ani keď trpíme a sme chorí. Je pri nás. Aj Boží Syn Ježiš musel trpieť a zomrel za nás, hoci nič hriešne ani zlé nespravil. Svoje utrpenie obetoval a niesol za nás. Aj babička to často robí, že svoje bolesti a choroby obetuje Bohu za nás a trpezlivo ich znáša.“
„A keď zomrie?“ ešte stále fňukala Majka.
„Keď zomrie, pôjde do neba alebo do očistca, kde sa bude na nebo pripravovať. My sa budeme za ňu modliť, aby prišla do neba čo najskôr a ona bude potom z neba pomáhať nám. Ale babička sa isto iste uzdraví.“
„A nemôže ísť pekla, mami?“
„Babička isto nie. Nežila v ťažkom hriechu, Jožko. Ten, kto miluje Boha nadovšetko a blížneho ako seba samého, ten, kto žije podľa Božích dobrých zákonov lásky, ten nemôže prísť do pekla.“
„Mami, a čo to je ťažký hriech?“
„Jožko, ťažký hriech je, keď sa niekto dobrovoľne a vedome dopustí vážneho previnenia voči Bohu alebo blížnemu. Ten, kto narúša prirodzený Boží poriadok sveta a života.“
„A je možné, aby sa človek ťažkého hriechu zbavil?“
„Samozrejme, Jožko. Ak človek oľutuje svoj čin a dá si predsavzatie polepšiť sa a škodu napraviť, Boh mu odpustí. Každý človek má šancu polepšiť sa a prísť do neba – do našej pravej vlasti. Do radosti, hojnosti, pokoja a krásy.“
Jožko a Majka sa upokojili a pripravovali sa na návštevu babičky. Tešili sa, že babičke budú môcť povedať, že sa za ňu modlia, aby sa uzdravila, a že ju veľmi, veľmi ľúbia. A to je to najdôležitejšie, lebo láska posilňuje a uzdravuje.
Na kuchynskom stole drnčal telefón. Mamina ho zdvihla, chvíľu počúvala a tvárila sa zdesene: „Čože? ... v nemocnici? ... zobrala ťa rýchla? ... srdce? ... na intenzívke? Áno, prídeme. Prinesieme ti veci,“ zložila mama telefón a deti na ňu netrpezlivo pozerali.
„Deti, babička je nemocnici,“ ustarostene povedala mamička. „Srdiečko jej vypovedáva službu a musí dostať kadiostimulátor.“ Ocko vzdychol: „No, hlavne, že už je v dobrých rukách a pomôžu jej.“
„A čo je to ten kardiostimulátor, mami?“ pýtal sa Jožko.
„To je taký prístroj na baterky, ktorý bude babičkinmu srdiečku pomáhať, aby jej ešte dlho slúžilo.“
„A čoby sa stalo, keby ten prístroj nedostala?“ zaujímalo Majku.
„No, babička by bola veľmi slabá. Mohla by odpadnúť, alebo aj umrieť,“ povedal ocko, ktorý sa nebál povedať deťom pravdu.
„Prečo by mala umrieť. Veď ona nám vždy hovorila, že ju Pán Boh ochraňuje. Nechcem, aby umrela!“ zamračil sa Jožko a Majke vyhŕkli slzy. Mamička si ju privinula a povedala: „Viete deti, každý človek raz umrie, ale ten, kto verí v Boha a miluje ho, pre toho je prichystaných v nebi mnoho krásnych vecí. Stretneme sa tam so svojím stvoriteľom a to bude krásne.“
„A prečo sa človek nemôže stretnúť so stvoriteľom bez zomierania? A prečo človek musí trpieť a mať choroby? Prečo nás Pán Boh takto trápi? Veď babička nebola zlá. Trpieť by mali len tí zlí!“
„Jožko, Boh nás netrápi. Boh je láska, múdrosť a všetko dobro sveta. Človek nemal trpieť ani zomrieť. No prvý – dedičný hriech to pokazil. Netrpia len zlí a vinní ľudia. Niekedy si spôsobíme utrpenia preto, že nežijeme múdro, niekedy preto, že sme choroby zdedili a niekedy sú len skúškou, tak ako sa o tom píše v Knihe Jób. Jób bol dobrý a spravodlivý človek. Mal veľké bohatstvo a šťastnú rodinu. V príbehu vo Svätom písme sa Boh chváli Jóbovou vernosťou, no satan, ktorý chce ľuďom škodiť, žiarli a chce Jóba vyskúšať, či bude Bohu verný, aj keď všetko stratí. A Boh dovolí satanovi vyskúšať ho. Jób postupne stratí majetok aj zdravie. Jób sa pýta Boha, podobne ako ty, Jožko, prečo ho trestá, keď bol vždy dobrý, no Jóbovi priatelia ho trápia tým, že určite musel niečo zlé vykonať, za čo dostáva trest. Mladý Elihu, ktorý počúval ich reči, ich poučil, že nemajú Jóba trápiť v jeho utrpení a nemajú namiesto Boha hovoriť to, čo nie je pravda. Jób ani v trápení neopustil Boha a zostal mu verný. A Boh ho uzdravil a dal mu znovu šťastnú rodinu, zdravie a bohatstvo. Vieš, Boh nás nikdy neopúšťa, ani keď trpíme a sme chorí. Je pri nás. Aj Boží Syn Ježiš musel trpieť a zomrel za nás, hoci nič hriešne ani zlé nespravil. Svoje utrpenie obetoval a niesol za nás. Aj babička to často robí, že svoje bolesti a choroby obetuje Bohu za nás a trpezlivo ich znáša.“
„A keď zomrie?“ ešte stále fňukala Majka.
„Keď zomrie, pôjde do neba alebo do očistca, kde sa bude na nebo pripravovať. My sa budeme za ňu modliť, aby prišla do neba čo najskôr a ona bude potom z neba pomáhať nám. Ale babička sa isto iste uzdraví.“
„A nemôže ísť pekla, mami?“
„Babička isto nie. Nežila v ťažkom hriechu, Jožko. Ten, kto miluje Boha nadovšetko a blížneho ako seba samého, ten, kto žije podľa Božích dobrých zákonov lásky, ten nemôže prísť do pekla.“
„Mami, a čo to je ťažký hriech?“
„Jožko, ťažký hriech je, keď sa niekto dobrovoľne a vedome dopustí vážneho previnenia voči Bohu alebo blížnemu. Ten, kto narúša prirodzený Boží poriadok sveta a života.“
„A je možné, aby sa človek ťažkého hriechu zbavil?“
„Samozrejme, Jožko. Ak človek oľutuje svoj čin a dá si predsavzatie polepšiť sa a škodu napraviť, Boh mu odpustí. Každý človek má šancu polepšiť sa a prísť do neba – do našej pravej vlasti. Do radosti, hojnosti, pokoja a krásy.“
Jožko a Majka sa upokojili a pripravovali sa na návštevu babičky. Tešili sa, že babičke budú môcť povedať, že sa za ňu modlia, aby sa uzdravila, a že ju veľmi, veľmi ľúbia. A to je to najdôležitejšie, lebo láska posilňuje a uzdravuje.
