ENVIRONMENTÁLNA VÝCHOVA NA ZÁKLADNEJ ŠKOLE V SUCHEJ NAD PARNOU (Mgr. Gabriela Spustová, PhD.)

1 Environmentálna výchova vo vyučovaných predmetoch ZŠ

Cieľom prieskumu bolo zistiť v ktorých predmetoch a témach sa žiaci učia o svojom životnom prostredí, jeho ochrane a vplyvoch ľudskej činnosti na prírodu. Uskutočnený bol pomocou dotazníka pre vyučujúcich  na prvom i druhom stupni Základnej školy. Informácie boli doplnené i priamym pozorovaním a vlastnou skúsenosťou práce s deťmi vo vyučovacom procese a krúžkovej činnosti. Výchovu uľahčuje a skvalitňuje vybudovanie ekolaboratória  v areáli školy, ekocentra a náučného chodníka v obci.

1.1 Environmentálna výchova na 1. stupni ZŠ

Z dotazníka, ktorý vyplnili učitelia prvého stupňa Základnej školy, čiže 1. až 4. ročníka vyplýva, že žiaci sa počas prvých štyroch rokov oboznamujú s ochranou životného prostredia, kultúrnohistorických a prírodných pamiatok v týchto predmetoch: prvouka, prírodoveda, vlastiveda, ale aj čítanie, sloh, výtvarná výchova a pracovné vyučovanie. Najdôležitejšie témy, ktoré učitelia v jednotlivých ročníkoch prvého stupňa vyučujú sú - živočíchy na jeseň a v zime, kŕmenie vtákov, pozorovanie zvierat v prírode, v sade a záhrade, zdravie a my, znečistenie ovzdušia výfukovými plynmi, znečisťovanie vody, bezhlavé vyrubovanie lesov, ochrana životného prostredia, odpad, zber druhotných surovín, ochrana svojho okolia, šetrenie energie, čistý vzduch. Žiaci prvého stupňa trávia viac času v prírode ako starší žiaci, preto aj ich vzťah k nej je lepší. Zohráva tu však veľkú úlohu, aký výchovný vzor poskytujú deťom ich rodičia.

1.2 Environmentálna výchova v školskom klube

Mladšie deti trávia pomerne významný čas v školskom klube. Výhodou je, že deti v Základnej škole v Suchej nad Parnou môžu tento čas tráviť aj v areáli prírodného ekolaboratória, kde môžu vnímať prírodu a získavať k nej kladný citový vzťah. Školský klub prispieva k environmentálnej výchove žiakov prostredníctvom vlastivedných a spoločenskovedných činností. Z najdôležitejších tém výchovy sú: poznávanie rastlín, stromov, živočíchov, starostlivosť o zvieratá a vtáky v zime, vplyv človeka na životné prostredie, správanie sa a vzťah detí k prírode, triedenie odpadov.

1.3 Environmentálna výchova na druhom stupni Základnej školy

Na druhom stupni Základnej školy, teda v šiestom až ôsmom ročníku sa žiaci oboznamujú s environmentálnou výchovou priebežne vo viacerých prírodovedných, spoločenskovedných a výchovných predmetoch a na triednických schôdzkach. V niektorých predmetoch tvoria jeden a viac učebných celkov. Sú to: prírodopis, zemepis, občianska výchova, pracovné vyučovanie, dejepis. Chemické a fyzikálne procesy v prírode objasňujú menším počtom hodín predmety chémia a fyzika. Najvýznamnejšie témy v ročníkoch, ktoré učitelia jednotlivých predmetov uviedli sú  v  prírodopise 5.ročníku - zákony na pomoc prírode, chránené rastliny, národné parky, medzinárodná ochrana prírody. V 6.ročníku - ochrana živočíšstva a ich spoločenstiev, chránené živočíchy. V 7.ročníku - životné prostredie a zdravie, zdravý štýl života, vzťah človeka k vlastnému zdraviu. V 8.ročníku - význam a ochrana neživej prírody, ochrana významných minerálov. V 9.ročníku - životné prostredie organizmov a človeka, globálne problémy a starostlivosť o životné prostredie, štátna ochrana prírody, ochrana neživej prírody. Prírodopis celým svojim obsahom vedie k poznávaniu prírody a jeho ochrane. V  zemepise sú najdôležitejšie témy v 5 ročníku - človek a lesy mierneho pásma. V 6.ročníku - vojnové konflikty, Balkán a Zakaukazsko. V 7.ročníku - životné prostredie, poľnohospodárstvo, priemysel, doprava, lesné hospodárstvo. V 8.ročníku - problémové oblasti, Ponitrie, Žiarska kotlina. V 9.ročníku - globálne ekologické problémy. V občianskej výchove sú vyučované témy v 6.ročníku - životné prostredie a jeho zložky, znečisťovanie ovzdušia, vody, pôdy,  miesto človeka v prírode, chránené územia, ochrana historických, kultúrnych a technických pamiatok. V 7.ročníku - práva spotrebiteľa, od výrobcu k spotrebiteľovi. V 9.ročníku - vznik a podstata globálnych problémov, militarizácia, ekologické problémy sveta, vzťah ekológie a ekonómie, energetické a surovinové problémy, civilizačné problémy a choroby. Občianska výchova sa v deviatom ročníku zaoberá v prvom polroku základom ekonomiky a celý druhý polrok venuje environmentálnym problémom. Dejepis celým obsahom vedie k poznávaniu histórie a kultúrneho dedičstva. Z najdôležitejších tém sú tieto - zmena spôsobu života ľudí (od lovca až po dnešok), stavba miest – vplyv na prírodu, elektrárne – výhody, nevýhody pre životné prostredie. Etická výchova okrem toho, že vedie k otvorenej komunikácii, tvorivosti a iniciatíve pri riešení problémov, pozitívnym vzorom a spolupráci, venuje téme ochrany životného prostredia jeden

aplikačný tematický celok - ochrana prírody a životného prostredia. K zvnútorneniu hodnôt môže tiež prispieť aplikačnými témami – etika, náboženstvo, ekonomické hodnoty, rodina v ktorej žijem. Náboženská výchova vedie celým svojim obsahom k zodpovednému využívaniu zeme, interiorizácii hodnôt, usmerňuje základnú voľbu k ochrane a úcte k životu a svetu. Pracovné vyučovanie prispieva k environmentálnej výchove pestovateľskými prácami a sústavnou celoročnou starostlivosťou o  prírodné  ekolaboratórium. Napriek sústavnému vzdelávaniu žiakov však nemôžeme povedať, že by poznatky žiakov a ich záujem o svoje okolité životné prostredia a jeho ochranu bol na dobrej kvalitatívnej úrovni. Záleží to samozrejme od intelektuálnych a emočných daností každého dieťaťa, ale i od priority hodnôt, ktoré preferuje rodina a  kamaráti. Možno niektorí žiaci môžu mať kvantitatívne dobré vedomosti, avšak zvnútornenie a skutočný záujem poznať a chrániť svoje bezprostredné okolie sa často pohybuje v oblasti nezáujmu a nevedomosti zo strany nielen detí, ale aj ich rodičov. Vynikajúcim riešením tohto problému preto bolo realizovanie učenia sa cez projekt.

1.4 Učenie sa pomocou projektu

Úlohu zefektívniť vyučovací proces na všetkých úrovniach vzdelávania vytvorením priestoru pre aktivizujúce formy výučby, použitím nových didaktických metód, posilnenie environmentálnej výchovy, zvyšovanie environmentálneho vedomia a zapájanie sa hlavných skupín do starostlivosti o životné prostredie splnilo realizovanie projektu CBC PHARE Spoločný fond malých projektov SR –AT 2002/000 –642.03 –0013 Učíme sa navzájom (Cibira, Izakovičová a kol.,2005). Už pri realizácii projektu (na ktorom sa podieľali Ústav krajinnej ekológie SAV, rakúska mimovládna organizácia NGO Distelverein Deutch Wagram, Katedra ekológie a environmentalistiky Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, Základná škola v Suchej nad Parnou, Obecný úrad v Suchej nad Parnou, Poľovné združenie Zelený háj a Farský úrad) sa dokázali stretnúť s odborníkmi kľúčové inštitúcie v obci a zapojiť tak širokú verejnosť do aktivít spojených s riešením spoločného projektu. Spoluprácou všetkých zainteresovaných bolo vytvorené prírodné environmentálne laboratórium, ktoré pozostáva z častí: Ekolaboratórium – situované v areáli školskej záhrady, Ekocentrum – knižnici obecného úradu a Náučný chodník v katastri obce Suchá nad Parnou. Už v tejto fáze sa na riešení aktívne podieľali aj žiaci, čím získavali zručnosti a vzťah k hodnotám, ktoré sami pomohli vytvárať.     Ciele projektu boli - oboznámiť sa s metódami hodnotenia kvality životného prostredia, získavať zručnosti a oboznámiť sa s novými technikami starostlivosti o životné prostredie, učiť sa vnímať svoje bezprostredné životné prostredie, jeho krásy a kultúrno – historické danosti, rozpoznávať negatívne vplyvy ľudských aktivít na krajinu, podnietiť tímovú spoluprácu, rozvoj komunikácie, schopnosť prezentovať výsledky svojej práce (Cibira, Izakovičová a kol., 2005). Tieto ciele sa  uskutočnili a každodenne uskutočňujú v kontakte s prírodným prostredím v ktorom sa projekt realizoval. Ekolaboratórium  pozostáva z abiotickej a biotickej časti. V abiotickej časti majú žiaci možnosť sledovať klimatické, hydrologické a pôdne procesy. V klimatickej stanici (obr.3)  môžu pozorovať zmeny teploty, vlhkosti pomocou termohydrografu, merať aktuálnu rýchlosť vetra pomocou anemometra, merať množstvo zrážok pomocou zrážkomeru a merať vonkajšiu teplotu vzduchu. V abiotickej časti nájdeme aj model monitoringu rozkladu biomasy a model procesu vodnej erózie pôdy

Obsahuje tiež dve kufríkové sady obsahujúce laboratórium na analýzu vody - Aquamerck, pôdne laboratórium na stanovenie obsahu dusičnanov, dusitanov, amoniaku  v pôde, komposte či inde – Agroquant. V biotickej časti sa žiaci učia rozoznávať pôvodné a stanovištne vhodné dreviny a ornitofaunu viazanú na biotopy tohto územia. Spoznávajú rastliny a živočíchy typické pre danú oblasť( Cibira, Izakovičová a kol., 2005). Prírodné ekolaboratórium môžu využívajú nielen počas vyučovania, ale i v čase voľnočasových aktivít. Formou prechádzok sa oboznamujú  s náučným chodníkom, ktorý zvyšuje environmentálne povedomie nielen im, ale aj rodičom a návštevníkom obce. Žiaci a obyvatelia, ktorí navštevujú Obecný úrad a knižnicu sa vzdelávajú v metódach environmentálneho hodnotenia krajiny pomocou informačných panelov, exponátov zo života obyvateľov a kultúrnych tradícií. Návštevou pamätnej izby rodákov získavajú motiváciu k úcte a vzdelávaniu sa. Realizáciou projektu  Učíme sa navzájom žiaci, učitelia i široká verejnosť dostali možnosť získať odborné vedomosti a formovať si svoje ekologické vedomie. Skrýva však v sebe oveľa viac možností využitia  pre vzdelávanie a iné aktivity, ako je  zatiaľ obyvateľmi a školou využívané.

1.5 Krúžková činnosť

Prírodné prostredie okolia školy a obce využívajú žiaci i na rozmanitú krúžkovú činnosť. Sú to najmä turistický krúžok, dobrovoľný požiarny a záchranársky krúžok a environmentálny krúžok. Tiež športovci využívajú zdravé prírodné prostredie na svoje aktivity. Environmentálny  krúžok využíva abiotickú i biotickú časť ekolaboratória aj na realizovanie projektov Stromu života. Zapojil sa do projektov: Zakliata hora, Živá voda, Lišajníky, Kyslý dážď, Ozón, Pamiatky okolo nás a Živá história. V projekte Zakliata hora sa žiaci  naučili o vzniku a type odpadov, ich triedení a recyklácii. V projekte Živá voda pozorovali breh rieky, kvalitu vody, sledovali brehové porasty, a živočíchy. V projekte Lišajníky sa učili poznávať a pozorovať výskyt lišajníkov ako bioindikátorov čistoty ovzdušia. V projekte Kyslý dážď spoznávali vplyv kyslých dažďov na živé organizmy, monitorovali množstvo zrážok v presne určenom období  a pH dažďovej vody. Sledovali počasie a robili rôzne experimenty. V projekte Ozón spoznávali význam plynov v atmosfére. Vypestovali rastliny tabaku, ako bioindikátoru čistoty ovzdušia a merali jeho rast v presne stanovenom období. V projektoch Živá história a Pamiatky okolo nás  sa učili spoznávať kultúrne a prírodné dedičstvo Slovenska a svojho bezprostredného okolia. Vo všetkých projektoch triedili a zaznamenávali nadobudnuté poznatky do záznamových listov. Žiaci si tiež zakladali herbáre, poznávali dreviny a rastlinstvo vo svojom okolí. Mali možnosť priamo v areály ekolaboratória sledovať hniezdenie vtákov. Hniezdi tu Drozd čierny, Ďateľ veľký, Holub hrivnák. V zime kŕmia sýkorky a vtáky môžu pozorovať počas celého roka. Okrem klimatickej stanice majú deti možnosť monitorovať proces vodnej erózie (obr.4) a rozklad biomasy.

V ekocentre na Obecnom úrade sa dozvedia odborné informácie o svojej obci: reliéfe, hydrologických a klimatických podmienkach, geologickom podklade, pôdnych druhoch, reálnej vegetácii a živočíšstve, obyvateľstve, záujmových organizáciách, súčastnom využití zeme, stresových javoch, kultúrno – historických pamiatkach, službách, no tiež príležitostiach obce rozvíjať sa. Čitateľský krúžok tu poriada besedy. Na náučnom chodníku sa deti  pomocou desiatich náučných tabúl dozvedajú o dôvodoch a lokalizácii sídelného biocentra, zriadeného v roku 2002 na území obce, národnej kultúrnej pamiatke – barokovom kostole sv. Martina,  ekolaboratóriu, biokoridoroch Parná a Podhájsky potok, faune, flóre a využívaní vodnej nádrže nazývanej „rybársky raj“, gaštanici, biocentre Suchovský háj, teristickom biokoridore „Na doline“, historickej štruktúre krajiny spojenej s vinohradníctvom. V roku 2001 –2003 bol realizovaný na našej škole aj Environmentálny projekt OSN (UNEP) – Kampaň detí za zachovanie zeme (Strakošová, 2002), ktorý prebiehal v troch etapách. V prvej etape žiaci zamerali pozornosť na zeleň a pomoc pri výsadbe biocentra realizovaného ÚKE SAV, Farským úradom a OÚ v Suchej nad Parnou. V druhej etape sa žiaci zamerali na význam vody pre život človeka, zvierat, rastlín a celú planétu. V tretej etape poukázali na škodlivosť plastov a možnosť recyklácie. Žiaci sa zúčastnili tiež Detskej konferencie OSN o životnom prostredí  2002 vo Victórii v Canade, kde prezentovali výsledky svojej práce  posterovou prezentáciou. 

2 Záver

Na záver by som vám chcela ponúknuť  dve úvahy. Prvá je pesimistická, druhá optimistická. Pesimistická znie, že napriek všetkým úsiliam je málo mladých, ktorí ešte nestratili úctu k nielen k prírode a hodnotám, ale aj k ľuďom. Pedagógom a ľuďom, ktorí sa venujú mladým odoberá úsilie odovzdať niečo hodnotné až priveľa energie a cítia sa vyčerpaní. Triedu s 25 –30 žiakmi na hodine je ťažké motivovať. Priveľa žiakov sa neučí pre poznanie, múdrosť, pochopenie a riešenie problému, ale iba pre známku, ktorá ide do priemeru pre prijatie na stredné školy. Pre efektívne vyučovanie, individuálny prístup, projektové vyučovanie by bolo treba pracovať v triede s menším počtom žiakov. Poznatky environmentálnej výchovy, ktoré dostávajú žiaci „rozkúskované“ v jednotlivých predmetoch mnohí nevedia integrovať do uceleného celku,  neformujú základnú voľbu k rozhodnutiu chrániť  životné prostredie v ktorom žijú a necítia za neho zodpovednosť. Pozitívnou správou je, že našťastie všetky deti nestratili záujem získavať múdrosť a chrániť nadobudnuté dedičstvo zeme. I keď je detí a dospelých, ktorí sú oduševnení pre hodnoty málo, predsa sú nádejou, že raz nájdeme spôsob ako zážitok prežitého kontaktu s prírodou odovzdávať iným. Preto bolo budovanie ekolaboratória v bezprostrednej blízkosti školy, kde žiaci zažili spoločnú prácu s dospelými na spoločnom diele veľkou vzácnosťou. To čo sami sadili, vidia aj rásť. Je preto predpoklad, že nebudú mať potrebu ničiť to, o čo sa sústavne starajú. Cenné je i to, že raz, keď do tejto školy privedú svoje deti, budú môcť povedať: „Tento strom si váž, lebo som ho sadil a polieval ja.“

Literatúra

Cibira, P., Izakovičová, Z. a kol. 2005.Učíme sa navzájom. Bratislava: Ústav krajinnej    ekológie, Slovenská akadémia vied, 2005. ISBN 80-969272-1-3

Strakošová, M. 2002. Detská konferencia OSN o životnom prostredí Kampaň detí za zachovanie zeme. Správa o činnosti v roku 2001-2003. Suchá nad Parnou: Základná škola, 2002.

(8.vedecká konferencia doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov, 2007, Nitra)