Gabriela Spustová Izakovičová: Tisíc životov (sestina)

TISÍC ŽIVOTOV

(Sestína)

Viem prežiť tisíc cudzích životov.

Len jeden stoná nemou clivotou.

Len jeden je ten, čo je lopotou.

Ten jeden, čo sa svätí robotou.

Ten jeden, čo sa trápi nahotou.

Je to ten môj, ten ktorý musím žiť.

Ten, v ktorom len sám musím zvíťaziť.

Viem súdiť ľudí hluchou slepotou.

Viem pousmiať sa nad ich lopotou.

Viem víťaziť nad cudzou robotou.

A kričať nad ich biedou, nahotou.

Tiež viniť ich, keď zmieram clivotou.

Však iba jeden život musím žiť.

Ten, v ktorom len sám musím zvíťaziť.

Viem jarné vánky sfúknuť temnotou.

Viem nemé bôle nečuť hluchotou.

Viem vidieť viny ducha slepotou.

A ducha zabiť vravou, prázdnotou.

A prežiť tisíc cudzích životov.

Však iba jeden život musím žiť.

Ten, v ktorom len sám musím zvíťaziť.

Viem dobre radiť, kričať pravotou.

Viem sudcom byť i pravou porotou.

Viem dobre prežiť mnoho životov.

Len jeden neviem zvládnuť s krásou tou,

je to ten môj, ten ktorý musím žiť.

Ten, v ktorom len sám musím zvíťaziť.