Jožko posilňuje a silák Samson

„Babi, pozri, aký som silný,“ kričal Jožko na babičku a niesol na pleci suchý pník, ktorý vlastnoručne odpílil. Zhodil ho pri šope z pliec a oprášil sa.

„Vieš, babi, ja chodím v škole trénovať, aby som mal svaly.“

Babička sa usmiala. „To je dobré, Jožko. Je dobré, keď majú chlapci silu. Len ju nikdy nevyužívaj na zlé.“

„Neboj sa, babi. Ja si nikdy nezačínam nič zlé, ale brániť sa musím. Veď vieš...“ pozrel na babku významne Jožko.

„Viem, Jožko, viem. Aj sila je Boží dar. No dôležitá je aj sila, ktorú nosí človek v duši.“

„Aká je to sila, babi?“

„Nuž to je taká sila, že sa nedáš vyprovokovať ani oklamať nikomu, že budeš pokojný a múdry, že budeš verný dobru a pravde. Porozprávam ti príbeh o jednom veľkom silákovi z Knihy sudcov. Volal sa Samson. Boh si ho vybral, aby bránil Izrael a dal mu veľkú silu. Takú veľkú, že premohol mladého leva. No aby o túto silu neprišiel, nesmel sa nikdy ostrihať. Dlhé vlasy boli symbolom jeho vernosti a jeho sily. No Samson si toto vyvolenie a silu, ktorú dostal od Boha, nechránil. Žena, ktorú miloval, Dalila, klamstvami vyzvedela tajomstvo jeho sily, v spánku mu ostrihala jeho sedem vrkočov a Samsona, ktorý v tej chvíli zostal slabý ako dieťa, Filištínci zajali a oslepili. Vo väzení musel slepý a v okovách ťahať mlynské kamene. To sa stáva každému, kto si neváži a nechráni Božie požehnanie a nechá sa oklamať zlými ľuďmi či pokušeniami. No Samson vo väzení oľutoval, že sa vzdal svojho vyvolenia. Vlasy mu opäť narástli a keď Filištínci usporiadali slávnosť na počesť pohanského boha Dagona a Samsona zavolali, aby im hral a aby sa mu vysmievali, znovu silný sa oprel do stĺpov a celá budova spadla. Tak Samson, hoci bol slepý a okovách, premohol všetkých Filištínskych náčelníkov, no sám zahynul.“

„Babi, ale však ja nemusím búrať budovy,“ špekuloval Jožko.

„Nie, Jožko, to teda nemusíš a ani nesmieš. Mier, v ktorom žijeme, je veľký dar, ktorý si musíme chrániť a vážiť. No človek musí stále zápasiť so svojimi zlými vlastnosťami. A na to potrebuje aj silu a múdrosť, ktorú dáva Boh tomu, kto si jeho dary váži. Kto si nenechá klamstvami ostrihať lásku a dobro v duši.“

„Neboj, babi, mne lásku a dobro v duši nikto neostrihá. Veď predsa nechcem stratiť silu. Nechcem sa dať oslepiť a ťahať v okovách mlynské koleso ako Samson.“

„To je dobre, Jožko,“ usmievala sa babička. Verila, že z Jožka vyrastie silný a múdry muž.