Jožkova olympiáda a prorokyňa Debora (text Gabriela Spustová, ilustrácia Lenka Spustová)

Prázdniny ubehli veľmi rýchlo. Majke a Jožkovi sa vôbec nechcelo odísť z babičkinho domu, kde bolo v lete príjemne chladno, a zo záhrady plnej plodov do rozhorúčeného mesta. No nič sa nedalo robiť. Začalo sa vyučovanie a od školských povinností ich nik neoslobodí, ak chcú byť raz múdrymi ľuďmi. Majka s Jožkom sa prihlásili na rôzne krúžky a na olympiádu. Ledva čakali, kým príde víkend a všetko porozprávajú babičke.

„Babi, vieš čo? My sme sa prihlásili na olympiádu, no Jožko tam nechce ísť, lebo má strach, že si urobí hanbu,“ povedala Majka jedným dychom, aby ju Jožko neprerušil. „Neviem, prečo sa tak bojí, keď je v matematike najlepší z triedy,“ rozhorčovala sa Majka. „Trochu mu prosím ťa dohovor, nech nie je taký ustráchaný.“

Jožko sedel za stolom a pýril sa. „Ale, babi, vieš, aké je to ťažké! Ja som si nemyslel, že to bude také náročné. Budú tam chalani a dievčatá z celého Slovenska. A ja som taký trémista!“

Babička sa usmiala. „Veď tam bude s tebou aj Majka, nie?“

„No, veď bude, ale aj tak...“ oponoval Jožko a v jeho hlase bolo počuť, že sa chce olympiády vzdať, aj keď ho Majka silou mocou presviedča, že je najlepší.“

„Vieš, Jožko,“ sadla si babička k nemu, „každý, kto ide v živote vykonať veľkú vec, sa trošku aj obáva. Najmä, keď je to niečo neznáme, alebo má pred sebou silného protivníka. No keď máš niekoho, kto ťa posilňuje, ako teraz Majka teba, tak je to ľahšie. Rovnako ako prorokyňa z Knihy sudcov, Debora, posilňovala Baraka, ktorý musel bojovať proti veľkému vojsku. Vyprosovala preňho Božiu ochranu a bola pri ňom počas celého boja. Barak nakoniec vďaka Debore a vďaka Božej ochrane boj vyhral. Tak je to aj v živote, všetko závisí od našej odvahy podujať sa na veľké veci. Debora však Barakovi pripomínala, že zásluhu na jeho víťazstve má predovšetkým Boh. To mu dalo silu a uchránilo ho to od pýchy. Teraz, Jožko, je Majka tvojou Deborou, aby ti dodala odvahu. To, že obaja máte tú česť ísť na olympiádu znamená, že ste dostali od Pána Boha nadanie a múdrosť. Už to je vaše víťazstvo. Vôbec nezáleží na tom, na ktorom mieste sa umiestnite. Jednoducho bojujte zo všetkých síl a všetko, čo zažijete, pokladajte za dar, ktorý ste zadarmo dostali.“

Jožko sa prestal pýriť a usmial sa na Majku. „Tak ty si moja Debora?“

Majka po ňom zopakovala: „Ja som tvoja Debora, bojko.“

„Tak dobre, ty moja Debora. Tak teda pôjdeme a budeme statočne bojovať,“ vzdychol Jožko, no už sa usmieval.

„Tak je to správne. Treba byť odvážny, keď ide o dobré a potrebné veci,“ postrapatila Jožka babička a žmurkla na Majku, lebo sa jej páčila jej odhodlanosť posilňovať svojho brata a jej odvaha.