Jožkove meniny a tajomný Jozef Egyptský (Text Gabriela Spustová, ilustrácia Lenka Spustová)

„Babi, babi!“ kričal Jožko, keď bežal zo školy. Objal ju a vzlykal. „Čo sa ti stalo, Jožko?“ pýtala sa babka. „Pani učiteľka mi dnes blahoželala k meninám a povedala, že som najlepší žiak, a dala mi darček, zabalený v krásnom farebnom papieri, ale Karol s Kubom si ma počkali na chodbe a strkali do mňa, kým som sa neskotúľal až do šatne. Smiali sa mi, že som bifľoš a šprt. Potom prišla pani učiteľka a dostali poznámku. No vyhrážali sa, že mi to zrátajú.“ „Jožko, to je vážna vec. Dobre, že si mi to povedal. Nikto nemá právo druhým ubližovať. To je šikanovanie. Rodičia zájdu do školy.“ „Babi, prečo si ľudia navzájom ubližujú? Ja som im nič zlé nespravil!“ „Jožko, už oddávna žili aj takí ľudia, čo druhým ubližovali. No vždy prišiel trest. Píše sa o tom aj vo Svätom písme. Kedysi dávno žil jeden šikovný a múdry chlapec, taký, ako si ty, ktorému tiež veľmi ublížili. Dokonca jeho bratia.“ Babička sa usmiala a Jožko už mieril do poličky, aby podal babičke Sväté písmo. Babička ho vzala do rúk a otvorila Knihu Genezis. „Ten mladý chlapec sa volal Jozef, ako ty, a mal desať nevlastných bratov a jedného vlastného – Benjamína. Nevlastní bratia mu veľmi závideli, že ho otec mal najradšej a kúpil mu krásny farebný plášť.“ „Myslíš, babi, že aj mne závidia?“ „Celkom iste, Jožko. Závisť priviedla aj Jozefových bratov k veľmi zlému činu. Raz sa mu sníval sen, z ktorého vyplynulo, že sa mu jedného dňa bratia poklonia až po zem. To ich ešte viac nazlostilo a hodili ho do studne. Keď uvideli kupcov, čo išli do Egypta, predali ho do otroctva. Farebný plášť, čo otec Jozefovi daroval, roztrhali a namočili v zvieracej krvi. Otcovi povedali, že ho roztrhala divá zver. Kupci Jozefa v Egypte predali Putifarovi, faraónovmu veliteľovi telesnej stráže. No Jozef bol veľmi múdry a bystrý a Putifar ho poveril, aby sa stal správcom jeho domu. Putifarova manželka však zvádzala Jozefa na hriech. No Jozef bol čestný muž. A tak ho klamstvom dostala do väzenia.“ „Čože, do väzenia? Ako zločinca?“ „Veru, Jožko, ako zločinca. No Jozefa to nezlomilo. Aj tu sa stal váženým človekom. A raz, keď sa do väzenia dostali faraónov čašník a pekár, vyložil im správne ich sny. Čašníkovi – že bude oslobodený a pekárovi, že príde o život. Po dvoch rokoch mal aj faraón sen, ktorý mu nik nevedel vysvetliť. Vtedy si čašník spomenul na Jozefa. A Jozef faraónovi sny vyložil.“ „A o čom boli tie sny, babička?“ „Boli o siedmich tučných a siedmich vychudnutých kravách, čo vystúpili z rieky Níl. Tie chudé zhltli tučné. Snívalo sa mu aj o siedmich plných klasoch na jednom steble a siedmich prázdnych klasoch. Tie prázdne pohltili plné.“ „A čo to znamenalo, babička?“ „Znamenalo to, že v Egypte príde sedem veľmi úrodných rokov a po nich sedem neúrodných, keď bude v celej krajine hlad. Jozef radil faraónovi, aby ustanovil správcu, ktorý počas úrodných rokov zhromaždí úrodu, aby nikto nehladoval, keď príde neúroda. A faraón ustanovil správcom Jozefa. Stal sa najdôležitejším a najbohatším mužom v krajine, hneď po faraónovi. Každý sa mu musel pokloniť až po zem. Keď prišli neúrodné roky, prišli do Egypta po obilie aj Jozefovi nevlastní bratia, no Jozefa v skvostných šatách nespoznali a poklonili sa mu až po zem.“

„Tak ako to bolo v Jozefovom sne!“ rozžiarili sa Jožkovi oči. „Presne tak. No Jozef sa im nechcel pomstiť. No kým im odpustí, chcel ich vyskúšať. Obvinil ich, že sú vyzvedači a jedného z bratov dal do väzenia, kým neprivedú najmladšieho brata, Benjamína, ktorého otec Jakub nechcel pustiť. Keď po čase prišli znovu po obilie, priviedli aj Benjamína. Jozef ich však vyskúšal druhý raz. Do Benjamínovho vreca s obilím dal vložiť svoj strieborný pohár a keď odchádzali, obvinil ho z krádeže a chcel ho potrestať otroctvom. No bratia nechceli, aby sa Benjamín stal otrokom. Jeden z nich, Júda, ktorý sľúbil, že ho privedie späť domov, sa ponúkol namiesto neho za otroka. Inak by otcovi Jakubovi prasklo srdce, že prišiel aj o druhého syna milovanej manželky Ráchel. Vtedy Jozef spoznal, že sa bratia polepšili. Prezradil im, že je ich brat, vyobjímal ich a poslal ich po otca a celú rodinu, aby v Egypte žili s Jozefom v blahobyte.“

Babička zatvorila knihu a pohladkala Jožka po vlasoch. „Babi, chcem byť taký, akým bol Jozef Egyptský.“ „To je dobre, Jožko. Keď ti bude zle, spomeň si naňho a skús porozmýšľať, čo by asi spravil na tvojom mieste. Nikdy sa nehanbi za múdrosť a za dobrotu. Nikdy sa neboj odpustiť . Nikdy nikomu nezáviď. A Karola s Kubom sa neboj. Zlé činy sú vždy skôr či neskôr potrestané. Teraz sa o to postarajú tvoji rodičia a pani učiteľka. Ale ktovie, možno sa časom polepšia, ako Jozefovi bratia.“ „Dobre, babi,“ objal Jožko babičku a vtlačil jej slzavé na líce veľký bozk.