Jožkove trampoty a statočný Gedeon (text Gabriela Spustová, ilustrácia Lenka Spustová)

Začali prázdniny a Jožko s Marienkou sa už nevedeli dočkať, kedy už budú môcť prísť babičke na
vidiek. V byte bolo neznesiteľne teplo. Tešili sa na babičkin starý dom,
v ktorom bolo veľmi príjemne aj v horúčavách a na dvor
s mohutným orechom, kde bolo tak príjemne. Konečne to prišlo. Deti sa zvítali
s babičkou a Jožko sa už nevedel dočkať, kedy bude môcť byť
s babičkou sám. Mal totiž veľký problém. A pomôcť mu mohla už len
babičkina múdra hlava. Keď sa Majka čľapkala na dvore v nafukovacom bazéne,
Jožko si babičku ukoristil pre seba.

"Babi," nesmelo začal. "Vieš, ja som sa pobil s chlapcami. Ale nikto to nevie. Mamina vraví, že kto sa bije, ten
je lump. Som lump, babi?"

"A prečo si sa pobil, Jožko?"

"No, oni sa mi vysmievali, že nemáme drahé auto a že mi rodičia nekupujú značkové oblečenie. Na konci roka mi
vysypali školský batoh na zem a pošliapali mi ho. V škole som dostal poznámku, že som mal zablatené zošity a knihy a bol som hladný, lebo
mi zahodili desiatu. Tak som sa do nich pustil, ale boli v presile, a tak som musel utiecť. Myslel som si, že keď sa odsťahujeme do mesta,
budem mať od takých darebákov pokoj. Vieš, babi, chlapci to majú ťažké. Budem sa musieť naučiť nadávať ako oni a biť sa, aby sa ma báli?"

"Och, Jožko. Darebákov je všade dosť, ale ani bitie ani nadávanie ti nepomôže. Slušní a dobrí chlapci, ako si ty, to mali vždy ťažké. No bojuj proti nim rozumom, nie silou. Rozmýšľaj, ako sa im vyhnúť a prekabáť ich svojou múdrosťou. Porozprávam ti príbeh o sudcovi
Gedeonovi z Knihy sudcov, ktorý po Mojžišovi a Jozuovi viedol Izraelitov. Aj vtedy boli mnohí ľudia zlí a druhým ubližovali. V Gedeonových časoch
Izrealitom robili zle Madiánčania. Dokonca si museli robiť skrýše v horách
a jaskyniach a ukrývať sa pred nimi. Tieto drzé kmene im ničili úrodu,
brali im dobytok a nenechali im nič na živobytie. Izraeliti sa ich báli. Prosili
Boha o pomoc a on im ju poslal. Keď raz Gedeon mlátil pšenicu, aby mu
ju Madiánčania neukradli, zjavil sa mu anjel a pozdravil ho: "Pán je
s tebou udatný hrdina." Ale Gedeon protestoval, že keby bol s nimi
Pán, nestalo by sa im toľko príkoria. No anjel mu povedal, že má svoj národ od
týchto darebákov oslobodiť on. No Gedeon zasa protestoval, že jeho rodina je
chudobná a on nie je nijaký hrdina. Anjel mu však sľúbil, že zvíťazí. Keď
Madiánčania, Amalekiti a východné kmene odsadili územie, ktoré patrilo ich
kmeňu, poslal Boh Gedeona, aby ich vyhnal. No Gedeon sa bál. Chcel od Boha
znamenie, aby ráno, keď padá na krajinu rosa, rosa nepadla - iba na ovčie rúno,
ktoré prestrie na zem. Z rúna ráno vyžmýkal misu vody. Na druhý deň zasa
žiadal, aby zem bola mokrá a rúno suché, a to sa aj stalo. A tak
sa Gedeon presvedčil, že ochrana, ktorú mu Boh prisľúbil, je skutočná.
Zhromaždil bojovníkov, no Pán nechcel, aby bojovali mečom, ale múdrosťou. Chcel
ich poraziť Boh, lebo múdrosť je od neho. Gedeon mal od bojovníkov žiadať, aby
odišli všetci, čo sa boja. Zostalo ich desaťtisíc. No Pán povedal, že je ich
ešte priveľa. Poslal Gedeona k prameňu, aby sa z neho bojovníci napili
a vybral si tých, ktorí si pri pohanskom prameni nekľakli.
Bolo ich len tristo. Nevyzbrojili sa zbraňami, ale džbánmi a trúbami.
Rozdelil ich na tri skupiny a v noci začali naraz z troch strán
rozbíjať džbány a trúbiť na rohy. Madiánčania si mysleli, že sú obkľúčení démonmi
či veľkým vojskom a zmätení dali nohy na plecia. Gedeon tak oslobodil
krajinu s malou hŕstkou vojakov. Madiánčanov bolo 450-krát viac ako nich.
Tak Gedeon porazil presilu nepriateľov vďaka múdrosti, ktorú mu dal Boh."

"Babi, a to mám na tých chalanov
začať trúbiť a rozbíjať krčahy?"

"Nie, Jožko. Nie. Len sa ich prestaň báť
a rozmýšľaj, ako sa im vyhnúť, lebo s hlúposťou a zlobou sa nedá
dohodnúť. Možno raz zmúdrejú a polepšia sa, a možno zostanú takí
hlúpi naveky."

"Takže nie som lump, babi?"

"Nie Jožko, nie si. Len si ešte malý.
Ale raz dorastieš, a nebude to ani tak dlho trvať, budeš odvážny a porazíš
ich ako Gedeon, múdrosťou, ktorú dáva ľuďom Boh. Len mi sľúb, že nikdy nebudeš taký
zlý, ako boli tí Madiánčania, alebo tí chlapci, čo ti ubližujú. Sľubuješ?"

"Spoľahni sa, babi. Sľubujem."