Jožkove trampoty s poslúchaním a prorok Samuel (Text Gabriela Spustová, Ilustrácia Lenka Spustová)

Vianoce, na ktoré sa Jožko a Majka tak tešili, už pominuli. A boli naozaj krásne. Babičke už bolo lepšie, ale pre boľavé nohy, ktoré ju neposlúchali, sa musela voziť na invalidnom vozíčku a pribudla jej do izby aj polohovateľná posteľ na diaľkové ovládanie. Keď sa babičke zunovalo ležať, sadla si do kresla a Jožko s Majkou skúšali, čo všetko posteľ dokáže. Mali z toho veľkú zábavu. Zbadala ich mamina a vyhrešila ich, že babičke posteľ pokazia.

„Každý nás len karhá a kazí nám zábavu,“ zamračil sa Jožko a dudral si popod nos. „A Mikimu rodičia dovolia všetko! Nič mu nezakazujú. To je nespravodlivé!“ rozhorčoval sa.

„Ani som nemohol pirátov odpaľovať a Miki mohol!“ neprestával sa hnevať Jožko.

Babička ho trpezlivo počúvala a mamička pripomenula Jožkovi akési šibalstvo, na ktoré Jožko doplatil zlomeninou. Keď mamička s Majkou odišli do obývačky, Jožko sa priplichtil k babičke:

„Babi, no povedz, prečo je to tak, že dospelý môžu všetko a my, deti, nesmieme nič, len poslúchať. Poslúchať je strašné! Keď budem veľký, budem si robiť, čo chcem!“

Babička sa naňho milo usmiala a pohladkala ho: „Jožko, aj dospelí musia poslúchať. Musia sa riadiť zákonmi – Božími aj ľudskými, musia sa riadiť svedomím a dobrými mravmi a to všetko nie len z povinnosti, ale preto, že je to tak dobré a bezpečné. Ten, kto neposlúcha, zvyčajne neprežije pokojný a dobrý život. Narobí si mnoho problémov a spôsobí sebe aj iným mnoho bolesti. No poviem ti príbeh o chlapcovi, ktorý poslúchal rád. Bol to Samuel, chlapec z Kníh Samuelových, ktorého si jeho mama Anna modlitbami vyprosila od nebeského otca a sľúbila, že ho dá zasvätiť Bohu. Znakom jeho zasvätenia bolo, že ho nikdy nedali ostrihať.“

„Podobne ako Samsona, však?“

„Áno, Jožko, aj Samson bol zasvätený Bohu a nesmel si ostrihať vlasy, ale to bol iný príbeh. Samson nebol priveľmi poslušný a veľmi na to doplatil, veď vieš.“

„Viem, babi, oslepili ho a musel ťahať mlynské kolo vo väzení.“

Veru tak, Jožko. Ale Samuel bol poslušný. A hoci bol len malé dieťa, odviedla ho mama Anna kňazovi Hélimu, aby sa chlapček naučil slúžiť Bohu. No navštevovala ho a vždy mu priniesla nový plášť, ktorý mu z lásky ušila. A Samuel bol veľmi milý a poslušný chlapec, na rozdiel od Héliho dospelých synov, ktorí poslúchať Božie príkazy nechceli a robili to, čo sa Pánovi nepáčilo. Héli im dohováral, ale oni nepočúvali otcove napomenutia. Keď Samuel podrástol, mal raz zvláštne videnie. V spánku počul: Samuel, Samuel... Tak vstal a šiel sa Héliho opýtať, čo potrebuje. No Héli spal tiež a Samuela nevolal. Keď sa to zopakovalo ešte raz, Héli pochopil, že Samuela volá Boh. Poradil mu, aby povedal: Hovor, tvoj sluha počúva... Samuel poslúchol a keď sa mu hlas prihovoril tretí raz, povedal, čo mu Héli poradil. A Boh povedal Samuelovi, že veľmi potrestá Héliho synov za ich neposlušnosť a Héliho za to, že ich dosť nekarhal. A všetko, čo mu Boh povedal sa naozaj neskôr stalo. Kňaz Héli vedel, že Boh koná vždy spravodlivo a nepriečil sa trestu. Samuel vyrástol a stal sa z neho vynikajúci prorok a sudca. Oženil sa a mal synov. Poslušne a verne oznamoval Izraelitom Božiu vôľu a všetko, čo povedal, sa naozaj stalo. No na synov nemal šťastie. Boli neposlušný a robili to, čo sa Pánovi nepáči. Darmo ich napomínal. Samuela to veľmi trápilo. Trápilo ho aj to, že ľudia už nechceli počúvať Pána, ale ľudského kráľa. Žiadali, aby im pomazal Šaula za kráľa.“

„Toho zlého a zlostného kráľa, čo si spomínala minule? Však?“

„Áno, Jožko, toho. No Šaul neposlúchal Božie príkazy. Chcel panovať a rozkazovať. Preto Boh povedal, že si vyberie iného kráľa, takého, čo ho bude milovať a čo bude mať dobré srdce.“

„Ja viem, babi, viem, Dávida, čo pásol ovečky a spieval žalmy Bohu.“

„Áno, Jožo, Dávida. Hoci mal Dávid sedem statných bratov bojovníkov, vybral si jeho, najmladšieho, najútlejšieho. Aj Dávidovi sa podarilo v dospelosti neposlúchať a spôsobil tým sebe aj iným veľa bolesti. No Dávid svoju neposlušnosť vždy veľmi oľutoval. A vieš, kto ho to pomazal za kráľa?“

„Viem, babi, viem, bol to Samuel.“

„Veru, Jožko, bol to Samuel. Samuel nevedel, koho si Boh vyberie a koho má pomazať. Boh mu to ozrejmil, až keď chlapca uvidel. Boh si ho vybral pre jeho dobré a smelé srdce. Samuel Dávidovi pomáhal a modlil sa za neho, tak ako sa ja modlím za vás. A Dávid ho rád navštevoval a poslúchal jeho rady.“

„Tak ako my ťa chodíme navštevovať a počúvame tvoje rady, babi. Ty si náš Samuel.“

Babička sa zasmiala. „Vari som ja prorok, Jožko? Prorok je ten, kto ľuďom oznamuje Božiu vôľu,“ povedala babička.

„Babička, tak potom si naozaj prorok, lebo nám stále hovoríš a tom, čo od nás chce Boh.“

Babička Jožka objala a v očiach mala slzu ako vždy, keď ju niečo dojalo. Jožko jej dal prst na ústa a babička už vedela, čo to znamená. Ich rozhovor bude pre oboch tajomstvom.