Svitlo ráno.

Maška sa ledva vykotúľala z postele. Chystala sa domov z prázdnin. Babička v kuchyni varila rozvoniavajúci obed. Na sporáku sa kúdolila para z hrncov, v ktorých sa varila skvelá babičkina zeleninová polievka a zemiaky.

Babička nachystala Maške raňajky a doširoka sa usmievala. „Dobré ráno, princezná. Ako si sa vyspala?“ provokovala babička.

„Rovnako ako ty, babička. Obe sme v noci kŕmili mačiatka.“ Babička pohladila Mašku.

„Veď hej. To je údel všetkých mamičiek. A ty si teraz pre ne náhradná mamička.“

„Babi,“ váhavo sa spýtala Maška, „škoda, že už dnes idem domov,“ hovorila a zajedala bylinkový čaj chlebom, natretým skvelou babičkinou nátierkou.

„Veru, Maška,“ bude mi bez teba smutno. Bolo nám tu spolu dobre, všakže?“ babička zosmutnela. Maška ju objala okolo krku a vybozkávala ju.

Babičke sa skotúľala po líci slzička, ale napriek tomu vnučku chlácholila. „Veď prídeš znovu, Maška. Mačiatka ťa tu počkajú.“

Maška si sadla za stôl, prestala jesť a začala sa škrabať na nose.

„Babi,“ začala váhavo, „a veľmi by ti mačiatka chýbali, keby som ich vzala domov?“ rýchlo zo seba vyhŕkla.

Babička si sadla za stôl. „A ty by si sa vedela o ne postarať, Maška?“ spýtala sa a odpila si voňavého domáceho čaju.

„Aspoň sa o to pokúsim, babička. Keby mi to nešlo, prinesiem ich naspäť k tebe, dobre, babi?“ Maška vystrúhala serióznu tvár.

„No dobre, Maška, tak si ich teda zober domov. Ale najskôr pôjdeme dať žitka sliepkam a pozbierať vajíčka, dobre?“

„Jasne, babi, poďme.“ Umyli šálky, obuli si staré tenisky a už vrzli plechové vráta „druhého dvora“, kde sídlili sliepočky a kohút. Kohút zakikiríkal a sliepky sa s kotkodákaním rozbehli k svojim raňajkám.

„Maška, prines im aj čerstvú vodu,“ pošepla babička Maške a Maška sa rozbehla do záhrady. Sliepok sa trochu bála. Gánili na ňu. Obzerali si ju raz jedným okom, potom druhým a keď im nasypala žitka, ďobkali jej do tenisiek.

Maška napustila hadicou do vedra čerstvú vodu a pozorovala babičkinu krásnu záhradu s malým okrúhlym jazierkom, ktoré dookola zastrešovala klenba z viničov.

Mnoho kvetov a bylinky prehlbovali blahodarný pocit z tohto krásneho priestoru, kde sa tak rada hojdala na hojdačke a premýšľala.

Odniesla čistú vodu sliepkam. Vyliezla na malý rebrík a rukou lovila z nosníkov na bydle čerstvé vajíčka. „Babička, dnes zniesli sliepky štyri vajíčka. Bude praženička,“ potešila sa vnučka a už vajíčka strkala babičke do vrecka zástery.

„Urobím ti ich na cibuľke.“

„Mňam, babička, ty vieš urobiť najlepšiu praženicu na svete!“

Nakŕmili ešte biele zajace s čiernymi ňufáčikmi, čo spokojne poskakovali na slame a prežúvali presušenú ďatelinku a voňavé seno. Maška sa im prihovárala a usilovala sa ich pohladkať, no zajace jej to nedovolili. Potom už Maška s babičkou vošli opäť dovnútra.

Babička nakrájala cibuľku a nasypala ju do panvice s rozohriatym maslom. Keď začala cibuľka rozvoniavať, pridala k nej na kocky pokrájaný chlebík, potom vajíčka, pažítku, trošku soli a vymiešala skvelú praženičku. Maške sa až slinky zbiehali. Praženička bola čoskoro v jej hladnom brušku. Potom nakŕmili mačiatka a pripravili ich na ich prvú cestu. Cestu k Maške domov.

Mená pre mačiatka

Maška pobozkala babičku, jemne vzala do rúk košík, v ktorom boli v plienke starostlivo zabalené dve malé mačičky. Nasýtené sladučko spinkali. Babička Mašku odprevadila až k bráne. Obdarovala Mašku láskyplným úsmevom, zatvorila za ňou dvere a zamkla ich.

Maška si vykračovala po poľnej cestičke. Západný obzor lemovali hory, ktoré sa dnes zdali bližšie ako inokedy. Svieži vzduch ohriaty slnkom voňal jarnými kvetmi. Ešte prejsť cez lávku – malý most nad potokom a o chvíľu bude doma.

Naklonila sa ponad potok. Voda v ňom žblnkotala a ihravo sa naháňali vlnka za vlnkou. Preskakovali kamene a pohládzali malé rybičky, čo v nich šantili.

Vzduch nad potokom bol sviežejší a šum vody upokojoval zmysly. Ponad potok sa nakláňali jelše, jasene a veľmi stará smutná vŕba. Vtáčiky štebotali a tešili sa, že už odišla zima. Po zemi liezli všakovaké chrobáky a kamsi sa neustále ponáhľali.

Maška si spomenula, že nemá čas. Veď nesie v košíku veľký poklad.

Po lávke prešla akási teta.

„Ako sa máš, Maška?“ prihovorila sa jej. Ešte ani nestihla odpovedať a teta sa už pýtala ďalej: „A ako sa má tvoja babička. Veľakrát nám pomohla. Je to dobrá žena.“

„Viem, teta. Mám ju veľmi rada.“ Teta ani nečakala, kým jej Maška odpovie. Ponáhľala sa ďalej. Maška zostúpila z lávky a o pár minút bola doma. Položila svoj poklad do izby k svojej posteli a volala svojich súrodencov. Do izby sa zbehli ešte štyri deti – Matej, Lujza a dvojčatá Stela a Linda. Zvedavo nazreli do košíka.

„Jééééj, čo to je?“ spýtal sa jej brat Matej.

„Aké sú maličké. Ledva vidia.“ Položil ich na koberec. „Ešte ani poriadne chodiť nevedia.“ Mačiatka sa rozhliadali po izbe a triasli sa.

„Rýchlo, nakŕmime ich a zabalíme ich do teplučkej plienky. Trasú sa zimou alebo od strachu?“ vyzvedala Linda.

„Asi sa ťa boja,“ poznamenala Stela.

„Asi,“ prisvedčilo jej dvojička a mačiatka vložila späť do košíka. Lujza vzala jedno mača do dlaní, položila si ho na kolená, prikryla ho plienkou a zohrievala ho. Naplnila striekačku teplučkým mliečkom a začala jedno mačiatko kŕmiť. Maška si vzala druhé mačiatko. V dlani ho pretočila labkami nahor a striekačkou mu dávala piť. Mačiatka začali sať a slastne cmukali. Deti sa im nevedeli vynačudovať.

„A majú už dajaké mená?“ vyzvedal Matej.

„Ešte sme im mená nedali. Nechceli sme to urobiť bez vás. Výber mena je predsa vážna vec,“ mudrovala Maška.

„Tak im vymyslime mená teraz!“ navrhla Stela. „Dobre, tak poďme,“ súhlasili ostatní.

Všetci sa zahĺbili do vymýšľania mien. Keď potom čítali svoje návrhy, poriadne sa nasmiali. Nakoniec predsa len mená vybrali. Budú sa volať Justín a Lili.

Justín a Lili sa udomácňujú

Deti sa starali o mačiatka, no najviac pozornosti im venovala Maška. Keď bola Maška v škole, zastupovala ju v materských povinnostiach Lujza. Starostlivosťou prispeli aj Stela a Linda, a samozrejme, aj Matej. Mačiatka sa pomaly učili chodiť po hebkom koberci. Deti sa usilovali vystihnúť chvíľu, keď sa mačiatka prikrčili a učili ich použiť nádobu s pieskom a nešpiniť koberec. Zatiaľ bezvýsledne. No nevzdávali sa. Deti boli trpezlivými učiteľmi.

Mačiatkam už nestačila len jedna porcia teplučkého mliečka, ale vypili ho celé štyri striekačky. Mľaskali pritom a sali tak, že im mliečko zo striekačky tieklo samo. Potom slastne vyvalili brušká v brlôžku a zaspali, hoci aj na chrbte s labkami nahor.

No najšťastnejšie boli mačiatka vtedy, keď ich mal kto nosiť na rukách a zohrievať. Keďže mali pestúnok dostatok, na rukách boli veľmi často. Šplhali sa po deťoch a vyliezali čo najvyššie. Najradšej vyliezli až na plece, aby všetko dobre z výšky videli.

Boli hebučké a čistučké, lebo deti sa o ne dobre starali.

Len čo zosilneli a naučili sa poriadne chodiť, začali sa spolu hrať. Dočahovali sa labkami a rozbiehali sa po koberci. Matej im o stoličku priviazal šnúrku s gombíkom a mačiatka do nej štuchali labkami.

Stela im priniesla veľký balón naplnený héliom a priviazala naň šnúrku, ktorá siahala až po zem. Mačiatka šnúrku naháňali a balón sťahovali bližšie ku kobercu. To bolo zábavy!

No najlepšou hračkou boli pre mačiatka kábliky, ktoré viedli k počítaču. Ľahli si a pozorovali svetielka, čo blikali na skrinke s internetom a neraz na nej aj zaspali.

Zaspali hocikde. Hrali sa až do vyčerpania a potom jednoducho zaspali – v papučiach, vo vrecku svetra, na kresle, v kvetináči, hocikde, kde bolo teplo a mäkko.

Bolo to zábavné. Našťastie, už nepotrebovali jesť v noci. Stačilo im dať mliečko o jedenástej večer a do šiestej hodiny rána spali ako zabité. Maška im skúšala dať mliečko z misky, ale ešte boli na to priveľmi malé. Síce mliečko ovoniavali a Justín jazýčkom mlieko olizoval, ale piť mlieko zo striekačky bolo predsa len ľahšie.

Bola to veľká zábava mať mačiatka, ale aj veľká starosť. Bez lásky a starostlivosti by dlho neprežili.