Majkine nové šaty a Zlatá abeceda (Gabriela Spustová, Ilustrácia Lenka Spustová)

V nedeľu ráno pribehla Majka k babke celá natešená v novučičkých šatách a s novou sponkou vo vlasoch. Poskakovala a točila sa. Takú veľkú radosť mala, že aj babičke na tvári vyčarila úsmev.

No hneď na druhý deň prišla uplakaná zo školy a povedala: „Babi, ja tie šaty už nechcem ani vidieť. Vieš, čo mi povedala Bára? Že otrasnejšie šaty ešte nevidela, že moje vlasy sú škaredé ako slama, že mám krivé zuby a že som celá nemožná. Ešte to aj na internet napísala,“ hodila sa Majka babke okolo krku a nariekala. „Prečo mi Bára a jej kamarátky stále robia zle? Som škaredá a nemožná, babi? Čo mám robiť?“

Babička sa na Majku súcitne pozrela, no zároveň sa aj nahnevala na Báru: „Nie je to rozumné dievča, tá Bára. Takáto žiarlivosť a faloš veru dievčatám nesvedčí. Keby si Bára prečítala Knihu prísloví, veru by sa dozvedela, aké dievča je naozaj krásne a čo robí dievča škaredým.“

„Babi, čo je v tej knihe,“ utrela si rukávom Majka slzičky a učučkala sa pri babičkinom ramene.

„V Knihe prísloví je Zlatá abeceda o dobrej žene, no je tam veľa popísaného aj o tom, ako sa žena – a teda ani dievča nemá správať.“

„A čo je v tej Zlatej abecede, babi?

„Je tam napísané, že spanilosť je klam a krása je daromnosť. Mala si radosť z krásnych šiat, ja viem. Aj ja som sa im tešila. A nie je to zlé, pekne sa obliecť a byť krásna, no oveľa hodnotnejšie je, keď je dievča dobré a múdre. Zlatá abeceda hovorí o takej žene a takom dievčati, že jeho cena je nad perly,“ hovorila ešte stále rozhorčená babička. „Babi, perly sú veľmi vzácne, však?“

„Áno, Majka, perly majú veľkú hodnotu. Dobrá žena a teda aj dobré dievča je podľa Zlatej knihy usilovné, statočné, má chrabré a láskavé srdce, vie sa rozdeliť, je štedré, pracovité, usmievavé, hovorí múdre a láskavé slová a bude šťastné. Je ako utešená laň a pôvabná srnka,“ usmiala sa babička a Majka sa usmiala tiež, keď si predstavila krásnu lanku pri čistinke.“

Babička však pokračovala: „No Kniha prísloví hovorí aj o zlých ženách. Napríklad, že také dievča a také žena, čo je síce pekná, no nemá jemnocit, je ako zlatá obrúčka v svinskom rypáku.“

Majka sa začala schuti smiať. „Prečo by mala svinka v nose zlatú obrúčku, babi?“

„Kedysi dávno asi svinky za tú obrúčku uväzovali, aby nerobili neplechu,“ smiala sa aj babička.

„Babi, tam sú ale napísané smiešne veci.“

„Niektoré veci nám môžu znieť aj trošku humorne, lebo dnes už asi nikto nekrášli svinky zlatými obručami. No vo Svätom písme sú napísané veľmi vážne veci – aj o tom, že dievča a žena nemá byť škriepna a má byť verná, aby bola šťastná. V Knihe Sirachovcovej sa píše aj to, že nemá byť žiarlivá, nemá sa opíjať, lebo je to veľká hanba, že má byť rozvážna a mlčanlivá, svätá a cudná a že zloba robí jej tvár škaredou. Pamätáš si, Majka, ako sme sa dávnejšie rozprávali napríklad o Rút?“

„Pamätám, babi, postarala sa o svoju svokru Noemi, keď jej zomrel manžel a potom sa zapáčila Bózovi pre svoju dobrotu a pracovitosť. A potom bola veľmi šťastná.“

„Dobre si to pamätáš, Majka. Tak toto bola dobrá žena, od ktorej by sa mali dievčatá učiť. Rút mala veľmi dobré a šľachetné srdce. A bola aj múdra. A múdre, dobré, smelé, šľachetné a sväté srdce mala aj Ježišova mamička, Mária. Taká, ako Mária, by som chcela byť aj ja. No to sa mi nikdy celkom nepodarí.“

„Prečo, babi?“

„Lebo Boh si pre svojho syna stvoril najlepšiu mamičku na svete.“

„A bola aj najlepšie dievča, babi?“

„Myslím si, že bola aj najlepšie dievča.“

„Babi, tak aj ja sa chcem na ňu podobať. Myslíš, že môžem? Že sa na mňa nenahnevá?“

„Neboj sa, nenahnevá. Veľmi ťa ľúbi, o tom som presvedčená.“

Majka si predstavila seba v dlhých Máriiných šatách a usmievala sa na babičku. Na Báru už ani nepomyslela.