Majkino tajomstvo a krásna Rút (Text Gabriela Spustová, ilustrácia Lenka Spustová)

 

Babička sedela v kuchyni a premýšľala, čo asi robia jej milé vnúčatá v meste, kam sa odsťahovali. Odrazu buchli dvere a v miestnosti sa ako na zavolanie objavila Majka. 

„Jéééj, Majka. Akurát na teba myslím a ty sa tu zjavíš ako duch...“ Majka babičku vybozkávala, akoby sa nevideli celé veky, hoci prešiel od minulej návštevy len týždeň. 

„A kde máš rodičov a brata?“ naklonila sa babička a pozrela cez oblok, či nie sú na dvore. 

„Naši išli nakúpiť do obchodu, no ja som už chcela ísť k tebe. Musím ti povedať dačo tajné, “ zatvárila sa Majka tajuplne. 

„Ty mi isto-iste dobre poradíš. Vieš, som trochu smutná,“ nahla sa Majka k babičkinmu uchu a pošepkala jej: „Babi, vieš, že sa mi v škole páčil Karolko. Ten, čo mal také strapaté vlasy a hral futbal.“ Babička pokývala hlavou, že o všetkom vie. 

„Keď sme sa odsťahovali, tak sa začal kamarátiť s inou spolužiačkou a na mňa celkom zabudol. Čo mám robiť, babi?“ 

Babička sa na Majku súcitne zadívala. Pochopila, že jej srdiečko sa trápi. 

„Majka, neboj sa, iste sa raz do teba zaľúbi nejaký dobrý chlapec. Na Karolka už nemysli. Sám si vybral, koho chce mať rád. Poviem ti jeden príbeh o mladej žene, ktorá sa volala Rút. Celá kniha vo Svätom písme sa volá po nej – Kniha Rút. Tiež sa odsťahovala zo svojho rodiska, tak ako ty. Chcela pomáhať svojej milovanej svokre Noemi, ktorej zomrel manžel. Noemi sa chcela vrátiť do Betlehema, kde mala svoju rodinu. Rút sa kedysi vydala za jej syna, no aj ten zomrel. Doma, vo svojej vlasti, mala Rút priateľov a rodinu, poznala tam mnoho mladých mužov, z ktorých by sa jeden mohol stať jej manželom, ale vybrala sa do ďalekého Betlehema, aby pomáhala staručkej Noemi. A práve tam, ďaleko od domova, na ňu čakalo šťastie a veľká láska. Pre jej dobrotu a pracovitosť sa tam do nej zaľúbil Noemin príbuzný, Bóz. Keď Rút pomáhala na Bózových poliach zbierať klásky, nazbierala vždy najviac zo všetkých. A Bóz, keď videl, aká je Rút krásna a pracovitá, jej veľmi pomáhal a uľahčoval jej prácu. Keď sa dozvedel o jej dobrote, prikázal koscom, aby pre ňu nechávali na poli viac kláskov, aby si mohla nazberať viac obilia. Postaral sa, aby netrpela ani hladom, ani smädom, a chránil ju, aby jej nikto neubližoval. Aj Rút sa do Bóza na prvý pohľad zamilovala. Napokon ich veľká láska prekonala všetko, čo im stálo v ceste k manželstvu. Aj múdra Noemi im v tom pomáhala. A potom bola veľká svadba.“ 

„Babi, to vážne?“ 

„Vážne. Len buď taká milá, aká si bola doteraz. Buď veselá a uvidíš, že si nájdeš mnoho dobrých priateľov. A raz, keď budeš dospelá, sa iste vydáš za takého dobrého a statočného muža, akým bol Bóz. Len sa nedaj oklamať prelietavými klamármi. Buď hrdá na to, že si dobrá, a že máš čisté srdiečko ako Rút.“ 

Vonku buchla brána. Na dvore bolo počuť, ako sa zhovárajú rodičia a Jožko. Marienka babičke zamkla ústa na sedem zámkov, aby o ich tajnostiach nikomu nič nepovedala. Vedela, že na babičku sa môže spoľahnúť.