Majkino chatovanie a čnostná Zuzana (Gabriela Spustová, Ilustrácia Lenka Spustová)

„Babi, babi, toto si musíš prečítať,“ kričala Majka na babičku už od dverí a v ruke mala biely papier s vytlačenou správou.

„Ja to vôbec nechápem, vysvetlíš mi to prosím?“ Babička sa privítala s Majkou a akoby mala niečo zmeškať, rýchlo vzala do rúk papier a čítala. Majka sa na ňu uprene pozerala. Babička čítala krátky obsah správy, zachmúrila sa a tuším sa aj poriadne napajedila.

„Majka, toto ti kto napísal? Nejaký tvoj spolužiak?“ vyzvedala babička a stále jej bolo vidieť v očiach akési znepokojenie a hnev.

„Nie, babi, to som si na sociálnu sieť... veď vieš, čo je to chatovanie... pridala akéhosi pána medzi priateľov, čo ho vídavam niekedy na ulici. Myslela som, že keď ho poznám...“

Babička sa na Majku vážne zadívala a potom jej ešte vážnejším hlasom hovorila: „Majka moja zlatá. Toto, čo ti tento ujo napísal, je zlé. Veľmi zlé. Takýchto ujov by mali zatvárať do väzenia. Nikdy si nepridávaj k priateľom nijakých ujov, ani keď ich poznáš. A keď ti niekto začne písať takého neprístojné a nemravné veci, okamžite to povedz rodičom, alebo mne.“

„Babi, ja som sa to bála povedať rodičom.“

„Majka, ty si nič zlé nespravila, ale ten ujo áno. A nikdy... naozaj nikdy nechoď s nikým na stretnutie, ani keď ti niečo dobré sľúbi. O všetko musia vedieť rodičia, aby ťa mohli ochrániť. Na internete nie sú len dobrí ľudia. Sú tam aj veľmi zlí ľudia, aj veľmi chorí ľudia, a môžu byť takými aj keď vedia pekne hovoriť, písať a milo sa usmievať. Poviem ti príbeh z Knihy proroka Daniela. Si síce ešte malá, ale aj malé dievčence... a aj malí chlapci, musia byť pred zlými a nemravnými ľuďmi ostražití.“

„Ten príbeh je z tvojej tajuplnej knihy?“

„Áno, je zo Svätého písma, z Biblie, a stal sa veľmi dávno. No niekedy si myslím, že sa tie príbehy stali len nedávno. Tak teda počúvaj: Bol raz jeden bohatý muž Joakim, ktorý si vzal za ženu krásnu a vernú ženu Zuzanu. U Joakima sa schádzalo mnoho ľudí...“

„Ako na internete?“

„Veru, podobne ako na internete... a chodili tam aj dvaja starci – sudcovia, čo mali spravodlivo súdiť ľudí, ale oni boli falošní a nemravní. Zaľúbili sa do Zuzany a tajne ju sledovali, keď sa išla kúpať... Majka, nikdy si na plochu nedávaj nijaké fotky, ktoré by mohli v zlých ľuďoch vyvolať zlé myšlienky, rozumieš, čo tým myslím.“

Majka sa trochu zamračila a sľúbila babičke, že bude opatrná.

„A čo sa potom stalo s tou Zuzanou, babi?“

„Začala kričať, lebo jej tí starci dávali nemravné návrhy. No starci klamali a obvinili Zuzanu, že to ona páchala nemravnosti. Ľudia uverili starcom a Zuzanu odsúdili na smrť. No našťastie tam bol mladík Daniel, ktorý si dal starcov doviesť po jednom a každého sa spýtal, pod akým stromom sa stala tá nemravná vec, z ktorej obvinili Zuzanu. Každý zo starcov povedali iný strom. Daniel zistil, že sudcovia klamali a že Zuzana je nevinná a čistá ako ľalia. Všetci sa tešili, že sa dokázala Zuzanina nevinnosť. A podlí sudcovia veru zle dopadli.“

„Och, to mi odľahlo. Hneď ukážem rodičom, čo mi ten ujo napísal. Poriadne s ním zatočia.“

„Tak je to správne, Majka. A buď už opatrná. Na internete surfuje všelikto. Niektorí ľudia môžu byť veľmi, veľmi nebezpeční. No neboj sa, keď budeš múdra a prezieravá, keď sa so všetkým zdôveríš rodičom a srdiečko si uchrániš čisté pred nebeským Otcom, tak sa nemusíš ničoho báť,“ pohladkala babička starostlivo Majku po vláskoch a dala jej na čelo božtek a požehnanie.