Prešiel ďalší mesiac. Začínali prázdniny. Vonku bolo teplučko. Dvojčatá si na tráve prestreli deku a slnili sa. Z dverí vyšiel Matej a volal Justína a Lili. Keď bolo teplo, vodil ich na prieskum von. Poriadne už narástli a naučili sa prekonávať prekážky, brodiť sa v tráve, skrývať sa v kvetoch a prechádzať sa po trámoch položených na zemi.

„Justín, Lili,“ volal ich znovu a na schodíkoch sa objavili dve malé zvedavé klbká. Poskakovali za Matejom a štverali sa mu po rifliach na kolená. Matej ich obe vzal do rúk. „Aké ste už veľké. Už sa mi nevmestíte do jednej dlane ako predtým,“ poťažkal ich obe a niesol ich do záhrady.

„Kam ich nesieš?“ vyzvedala Stela a Linda jej odpovedala. „Učí ich spoznávať svet. Včera boli spolu pri vrátach do záhrady.“

„A dnes ideme ešte ďalej.“ Odniesol mačiatka na trávnik v záhrade a položil ich do nej. Mačiatka sa začali obzerať, ňuchali trávu, v ktorej ešte neboli, a všetkému sa čudovali. Vztýčili ušká, zdvihli chvost, vetrili a nespustili Mateja z očí.

Matej ich krok po krôčiku sprevádzal smerom na dvor. Bola to zábava pre Mateja aj pre mačiatka. Zrazu mačiatka začuli kotkodákať susedove sliepky a zľakli sa. S chvostíkom skrytým pod bruškom, s ušami stiahnutými dozadu a s vyplašenými očami čakali, čo bude nasledovať po tom, čo kohút hlasno zakikiríkal. Matej na ne znova zavolal: „Justín, Lili, poďme, čo sa bojíte, to sú iba sliepky.“ Zdvihol ich na ruky a podišiel s nimi bližšie k plotu.

Mačiatka vystrčili pazúriky a poriadne sa zachytili o Matejov pulóver. Vystrašene pozorovali sliepky. Matej ich položil do trávy a pohladkal ich. Mačiatka však nemeškali a uháňali preč, ako len vládali. Zastavili sa až na dvore a tam sa schovali do kvetov.

Matej ich našiel a pohladil ich. Srdce im búšilo ako zvon. „Trdielka malé,“ upokojoval ich, „veď to sú iba sliepky.“ Položil ich na deku k dvojčatám. „Strážte ich. Musím ísť babke. Vietor, čo včera fúkal, jej zhodil škridly zo strechy. Idem jej pomôcť dať strechu do poriadku,“ kývol Matej a už ho nebolo. Stela a Linda mačiatka prikryli okrajom deky a mačiatka začali priasť a driemať.

O chvíľu už od únavy a preľaknutia spali.