Básne o poslednom rozlúčení zo zbierky Trinásta komnata (Gabriela Spustová Izakovičová)

 

KEĎ SVIECA DOHORÍ

 

Dívala som sa na bolesť

Na bolesť súmračnú a ťažkú

A bolo mi v duši

Empaticky ticho

Ticho a bezmocne

 

Bezmocné chcenia

Zamknutých nádejí

Rozdúchali vo mne

Popol vyhasnutých

Šivých súmrakov

 

Cítim moju dlaň

V tvojom zhasínajúcom svetle

A bez sĺz nariekam

 

Nie nad odchodom

Ale nad prázdnotou

Tvojho nebytia

V mojom čakajúcom ja

 

Ó, substancia

Šťastie, že si stále

A nezhasínaš

Keď svieca dohorí

 

SMÚTOK ZA TEBOU

 

ty nie si tu

a nekonečná tma

mi búši do uší

a berie srdcu dych

už ani nepočuť

ten vzdych

čo derie sa mi kožou

(márne) von

 

na nebi nov

a nekonečná tma

hrmoty sveta

nevravia mi poď!

plot staviam dookola

vlastných prieduchov

 

darmo mi núkaš

z dlaní slová piť

niť radosti sa kotúľa

sem-tam

vryť do zeme chcem

slzu, čo chce žiť

 

nech steká kamsi

na dno, do hĺbok

do hĺbok

kamenných až strach,

 

kým nedosiahne

jadra zeme prah

 

 

 

TERCÍNA PRE ADIANKU

 

Uvädol púčik, krehký, ružový

Uvädol náhle, sťa keď udrie blesk

Na kmeni rana, ťarcha, okovy

 

Neuzrie krásu, ruží nežný lesk

A vôňu rozvinutých lupeňov

Len ticho bôľu, srdca nemý vresk

 

Uvädol púčik, bez slov, plameňov

Tak ticho ako neha odchádza

Láskavá neha čistých prameňov

 

Prameň, čo dychom toku pohládza

Chladivým dychom plným čistoty

Každučké srdce, čo ním prechádza

 

Chladivým dychom čírej dobroty

Už ale sviežiť smädných nebude

Len opar stúpa nebu do nôty

 

Z oblakov pijú smädné labute

 

 

RONDEL PRE MATKU

 

Ó, matka, matka Sedembolestná

Aj ty si plná bôľu zo straty

Tá bolesť srdca je až telesná

Keď dieťa sa ti z žitia vytratí

 

Ó, Bože, Bože, kto tú bolesť zná

Keď život dáva smrti opraty

Ó, matka, matka Sedembolestná

Aj ty si plná bôľu zo straty

 

Ó Bože, Bože, ty tú matku chráň

A dieťa jej nech nebo rozjasní

A z neba nech jej rosí púšť i stráň

A slnko lásky nech jej vlaží sny

 

Ó Matka, matka Sedembolestná

 

PRED TVÁROU SMRTI

 

Pred tvárou smrti

Je to INAK

Pred tvárou smrti

Stíchni, synak

 

Mladým sa ľahšie

V rečiach zmiera

Drží ich SNENÍ

Plná miera

 

Do očí keď jej ale nazrieš

Pravdy sa sýto zrazu naješ

 

Už syn môj nie je

Také ľahké

Opustiť telo

Mladé, plaché

Zmení ťa pravda

V OKAMIHU

A zanechá ti

V srdci ryhu

 

Pred tvárou smrti

Je to iné

Keď ruky starca

Slabé, siné

STRÁCAJÚ VLÁDU

Moc nad svetom

Opustiac všetky

Dráhy letov

 

To, čo si rozdal

To sa zváži

Svet iba to si

Bude vážiť

No iba smrť je spravodlivá

Na všetkých priamo sa vždy díva

 

Neberie ohľad na tvoj

Pôvod

Je bránou žitia

NOVÝ PÔROD

 

 

ZA DOBRÝM OTCOM

 

Bude im chýbať, bol to dobrý otec...

Pokosil lúku, šťastný sedel v kuchyni

Hlava mu klesla ako na stôl krajec

A zrno dobré vošlo ticho do hliny...

 

No slnko vraví, že tam nemá domov

V tej hline chladnej, hline studenej

Šelestí lístie svätodušných stromov

A nádej vlieva túžbe vzbudenej

 

Usuší slzy, čo netiekli okom

Ten vietor ducha, slnko nádeje

A aj keď za ním hory chceli plakať

Sneh, čo tak ľúbil, smútok zaveje...

 

 

 

 

UMIERANIE

 

Nebo je suché

Fúka si rany

Čo víchor prudký

Poranil

 

Aj stromy smutné

Ševelia lístím

Že život ich

Už nemá síl

 

Umiera leto

Jeseňou sivou

Ako len clivo

Bolestne

 

A ty sa dívaš

Na túto márnosť

S povzdychom nemým

„Takí sme...“

 

Opustil si už

Márnivé „Prečo?“

Celý sa v pravde

Ponáraš

 

Máš zvláštne oči

Ranené telo

Pokojný úsmev

V slze máš

 

Nad touto chvíľou

Nemého cieľa

Plného obáv

DRŽÍŠ STRÁŽ

 

Plný si obáv

Rozpakov, strachu

Z márnosti prachu

Z neznáma

Keď bude pršať

Čas zvláštnych

Premien

Vovádzajúc ťa

DO RÁNA