Postoj pápeža Františka k životnému prostrediu v encyklike Laudato si’ (Mgr. Gabriela Spustová, PhD.)

Najnovšia encyklika pápeža Františka Laudato si’, ktorá upriamuje pozornosť na súčasný stav zeme a zodpovednosť človeka za jej stav, svojím názvom pripomína chválospev, v ktorom svätý František nazýva zem sestrou a matkou, ktorá nás prijíma vo svojom náručí.

V úvode encykliky Svätý Otec František spomína svojich predchodcov, ktorí sa vyjadrili k problematike ohrozeného životného prostredia: Pápež Pavol VI. hovoril o ekologickej kríze, ako o dôsledku nekontrolovanej činnosti človeka, neuváženého využívania prírody a o nutnosti radikálnej zmeny v správaní sa ľudí. Hovoril, že pod vplyvom industriálnej spoločnosti dôjde ku skutočnej ekologickej katastrofe. Ján Pavol II. vyzval na globálnu ekologickú konverziu a na ochranu morálnych podmienok autentickej humánnej ekológie. Upozornil na to, že vyliečenie sveta si vyžaduje zásadne zmeniť spôsob života, výroby, spotreby a strnulé štruktúry moci. (Laudato si’, 4) V roku 2009 vydal pápež Benedikt XVI. encykliku Caritas in veritate, o integrálnom ľudskom rozvoji v láske a v pravde. V encyklike Benedikt XVI. vyzýva veriacich, aby boli zodpovední za stvorenstvo, a chránili človeka a prírodu ako Boží dar, pozval ich k tzv. humánnej ekológii, zmene životného štýlu, obnove solidarity a morálky, k spolupráci. Encyklika Caritas in veritate hodnotí ekonomické, sociálne, ekologické aj morálne previnenia dnešných čias a ponúka veriacim východiská, návratom k evanjeliovým ideálom ochraňujúcich život, jednotlivca aj spoločnosť, vedie k skromnosti a striedmosti v užívaní dobier, ale tiež k integrálnemu rozvoju národov a subsidiálnym princípom vzájomnej pomoci. Hovorí o tom, že prírodné prostredie je plné rán, ktoré spôsobilo naše nezodpovedné správanie, podnietené bezhraničnou slobodou, ktorá popiera nepopierateľné pravdy. (Laudato si’, 6)

Encyklika Laudato si’ obsahuje mnohé ďalšie odkazy na vyjadrenia Cirkvi ohľadom životného prostredia, ktoré sú v nej citované. Pápež František v nej píše, že tieto vyjadrenia pápežov zhrňujú premýšľanie nespočetného množstva vedcov, filozofov, teológov a spoločenských organizácií. Rovnako vyzdvihuje aj vyjadrenia predstaviteľov iných náboženstiev, ktoré majú rovnakú starosť o budúcnosť zeme. Spomína tiež príspevok ekumenického patriarchu Bartolomeja, ktorý vyzýva, aby sa každý kajal z vlastného spôsobu, ktorým zneužíva planétu, v miere, v akej spôsobujeme malé či veľké ekologické škody – či už je to ničenie biologickej diverzity, narúšanie integrity zeme, prispievanie ku klimatickým zmenám, ničenie mokradí či pralesov, znečisťovanie vody, pôdy, vzduchu. Zločiny proti prírode nazval zločinmi proti nám samotným a hriechom proti Bohu. (Laudato si’, 8) Patriarcha Bartolomej navrhol prejsť od konzumu k obeti, od chamtivosti k štedrosti, od plytvania k schopnosti podeliť sa, učiť sa dávať. Zmeniť myslenie od toho, čo chcem, k tomu, čo potrebuje Boží svet, oslobodenie sa od strachu, nenásytnosti a závislostí. (Laudato si’, 9)

Pápež František vyzdvihuje príklad patróna tých, čo pracujú v oblasti ekológie – svätého Františka. V ňom vidí príklad harmónie s Bohom, s ostatnými ľuďmi, s prírodou, aj so sebou samým. Svedectvo jeho života ukazuje na integrálnu ekológiu, presahujúcu kategórie exaktných vied, a toho, čo nás spája s podstatou ľudskosti. Jeho postoj bol viac ako intelektuálne ocenenie, či ekonomická kalkulácia. Každé stvorenie mu bolo bratom či sestrou, ku ktorým ho viazali citové putá. Ak nebudeme otvorení pre úžas a údiv, bratstvo a krásu, naše postoje budú postojmi vládcu, spotrebiteľa. Svätý František odmietol realitu považovať za predmet na použitie a ovládnutie. (Laudato si’, 11) Prírodu chápe ako nádhernú knihu, cez ktorú sa nám prihovára Boh a dáva nám zo svojej krásy a dobroty, ako radostné tajomstvo, hodné kontemplácie. (Laudato si’, 12)

Pápež František naliehavo vyzýva celú ľudskú rodinu chrániť náš spoločný dom v úsilí o udržateľný a integrálny rozvoj. Ďakuje všetkým, ktorí bojujú za vyriešenie dramatických dôsledkov, ktoré prináša zhoršovanie životného prostredia do života najchudobnejších. (Laudato si’, 13) Naliehavo vyzýva k dialógu o budúcnosti planéty, na konfrontáciu, ktorá všetkých zjednotí. Konštatuje, že svetové ekologické hnutie prešlo už dlhú a bohatú cestu, vďaka ktorej vznikli mnohé združenia, ktoré prispeli k zvyšovaniu ekologického povedomia, no narážajú aj na odmietanie mocných a nezáujem ľudí, na pohodlnú rezignáciu. Pápež vyzýva na novú univerzálnu solidaritu, spoluprácu, iniciatívu, každý vo svojej kultúre, podľa svojich skúseností a schopností. (Laudato si’, 14)

Prvá kapitola encykliky predstavuje zem ako náš domov a všetko, čo sa s ňou deje – od znečisťovania a klimatických zmien, po kultúru vyhadzovania..., hovorí o vode, biodiverzite, zhoršovaní kvality ľudského života a sociálnej degradácii, o planetárnej nerovnosti, ale aj o rozmanitosti názorov na tieto kľúčové otázky. Akcelerácia zmien ľudstva a planéty, spojená so zintenzívňovaním rytmu života a práce, však nie je nevyhnutne orientovaná na spoločné dobro a na integrálny, udržateľný ľudský rozvoj. (Laudato si’, 19) Zem sužuje znečistenie atmosféry a jeho vplyv na zdravie ľudí, najmä tých najchudobnejších, znečistenie pôdy skládkami, okyslenie pôdy a vody chemickými látkami, o i to, že technológie napojené na finančné toky, ktoré nie sú schopné vidieť tajomstvo rozmanitých vzťahov, často jeden problém vyriešia, no ďalšie vyvolajú. (Laudato si’, 20) Zdá sa, že zem sa čoraz viac premieňa na skládku smetí. Encyklika pomenúva konkrétne príčiny znečistenia a pripomína, že často sa k opatreniam pristupuje až vtedy, keď už došlo k nezvratným vplyvom na ľudské zdravie. (Laudato si’, 21) Odhaľuje príčiny týchto problémov, ktoré sú spojené s kultúrou vyhadzovania. Dáva nám za príklad fungovanie prírodného ekosystému, kde nič nevyjde nazmar, na rozdiel od priemyselného systému, ktorý na konci výrobného a spotrebného cyklu produkuje a znovu nevyužíva odpady a zvyšky. Nepodarilo sa vyvinúť cirkulačný model výroby, ktorý by vyžadoval obmedziť používanie neobnoviteľných zdrojov, znížiť spotrebu, maximalizovať efektívnosť využívania, opätovne využívať, recyklovať. (Laudato si’, 22)

Ďalším témou prvej kapitoly je klíma. Encyklika konštatuje znepokojujúce zmeny, ktoré nastali v klimatickom systéme – od tých, ktoré človek svojou činnosťou ovplyvniť nemôže, až po tie, čo podľa vedeckých štúdií vznikli v dôsledku ľudskej činnosti, najmä veľkou koncentráciou skleníkových plynov, intenzívnym využívaním fosílnych palív, odlesňovaním pôdy na poľnohospodárske účely. Ľudstvo je preto povolané uvedomiť si nevyhnutnosť zmeny v životnom štýle, vo výrobe a spotrebe. (Laudato si’, 23) Encyklika pomenúva následky klimatickej zmeny, ktorá predstavuje globálny problém s vážnymi sociálnymi, ekonomickými, distribučnými a politickými dosahmi, ktoré najvážnejšie postihnú najmä rozvojové krajiny a zapríčinia migráciu ľudí utekajúcich pred biedou, ktorí však nemajú štatút utečencov, so všetkými tragickými následkami. No politická a ekonomická moc sa zameriava viac na maskovanie problémov. Tieto vplyvy môžu byť čoraz horšie, ak budeme pokračovať v súčasných modeloch výroby a spotreby. Vyzýva na spôsoby výroby a prepravy, ktoré spotrebujú menej energie a rozvoj obnoviteľných zdrojov energie. (Laudato si’, 26)

Ďalším veľkým problémom, ktoré encyklika pomenúva je otázka vody a  straty biodiverzity. Pomenúva konkrétne súčasné problémy nedostatku a kvality vodných zdrojov. Disproporciu medzi krajinami s nadbytkom vody a krajinami s jej nedostatkom, najmä pre chudobných, ktorí preto trpia vážnymi chorobami pre neadekvátne hygienické životné podmienky, čo zapríčiňuje predčasnú úmrtnosť, najmä detí. (Laudato si’. 29) Voda sa stáva na jednej starne predmetom obchodu, na druhej plytvania. Problém vody je čiastočne otázkou výchovy a kultúry, povedomia o závažnosti takého správania. (Laudato si’, 30) Drancované sú aj prírodné zdroje. Každý rok miznú tisíce rastlinných a živočíšnych druhov. Vzniká začarovaný kruh, v ktorom zásah človeka zameraný na vyriešenie jednej ťažkosti často vyvolá ďalšie, a nezriedka slúži financiám a konzumizmu. (Laudato si’, 34) Encyklika pomenúva konkrétne problémy a následky straty biodiverzity (hovorí o lesoch a pralesoch, mokradiach, oceánoch, atď.) a zároveň chváli angažovanosť medzinárodných organizácií a občianskych združení, ktoré zvyšujú informovanosť obyvateľstva, aj s použitím legitímnych donucovacích prostriedkov. Treba oveľa viac investovať do výskumu a rozvíjať programy na ochranu biodiverzity a stratégií ochrany. (42) V súvislosti so životným prostredím konštatuje aj zhoršovanie kvality ľudského života a sociálnu degradáciu, znečistenie emisiami, nedostatok zelených plôch, najmä v menej viditeľných zónach. (Laudato si’, 44) Hovorí aj o nových formách sociálnej agresivity, o sociálnej fragmentácii (Laudato si’, 46), o mentálnom znečistení médiami a digitálnym svetom, no aj to, že pravú múdrosť nemožno dosiahnuť zhromažďovaním dát a vytváraním umelých emócií, viazaných na zariadenia a obrazovky. (Laudato si’, 47) Ľudské prostredia a životné prostredie upadajú spoločne, a ak nebudeme venovať pozornosť príčinám, nebudeme môcť čeliť ich zhoršovaniu a ľudskému i spoločenskému úpadku. Chybou je obviňovať z problémov demografický rast a vytvárať medzinárodný tlak politikou „reprodukčného zdravia“, namiesto toho, aby sme našli vinníka v extrémnom a selektívnom konzumizme. Potraviny, ktoré vyhadzujeme, akoby sme kradli zo stola chudobných. (Laudato si’, 50) Nerovnosť nepostihuje len jednotlivcov, ale aj krajiny. Jestvuje „ekologický dlh medzi Severom a Juhom, spojený s obchodnou nerovnováhou, neúmerným využívaním prírodných zdrojov, vývozom niektorých tovarov zameraných na uspokojenie trhov priemyselného Severu, s enormnou spotrebou bohatých krajín, škodami spôsobenými vyvážaním toxického odpadu do rozvojových krajín a iné. Mnohé nadnárodné korporácie vydrancujú krajiny, v ktorých pôsobia. (Laudato si’, 51) Je potrebné posilniť vedomie toho, že sme jedna rodina. Nejestvujú politické ani spoločenské hranice a bariéry, ktoré by dovoľovali izolovať sa, preto nejestvuje ani priestor na globalizáciu ľahostajnosti. (Laudato si’, 52) Na záver prvej časti Svätý Otec v encyklike konštatuje slabosť medzinárodnej politickej reakcie (Laudato si’, 54). Ekonomické sily, ktoré zaujíma iba finančný zisk sú naklonené ignorovať každý kontext, vplyv na ľudskú dôstojnosť a životné prostredie. (Laudato si’, 56) Pápež vyjadruje obavu, že vyčerpanie niektorých zdrojov povedie k rozpútaniu nových vojen, ktoré vždy spôsobujú vážne škody na životnom prostredí a kultúrnom bohatstve národov. (Laudato si’, 57) Aj keď encyklika chváli mnohé úsilia krajín na ozdravenie životného prostredia, hovorí aj tom, že súčasný svetový systém je z rozličných hľadísk neudržateľný, a že „ľudstvo sklamalo Božie očakávania“. (Laudato si’, 60)

Druhá kapitola skúma predmet encykliky z pohľadu viery, od múdrosti biblických príbehov, cez tajomstvo vesmíru, až po posolstvo každého stvorenia v harmónii všetkého stvoreného. Hovorí o univerzálnom spoločenstve, o spoločnom určení dobier, o Ježišovom pohľade.

Tretia kapitola načrtáva ľudské korene ekologickej krízy, hovorí o technológiách a moci, o globalizácii technologickej paradigmy, o kríze a dôsledkoch moderného antropocentrizmu. Pranieruje praktický relativizmus, zdôrazňuje nevyhnutnosť obrany práce. Hovorí o biologickej inovácii založenej na výskume.

Štvrtá kapitola navrhuje a vykresľuje princípy integrálnej ekológie, zahrnujúcej environmentálnu, ekonomickú a kultúrnu ekológiu. Načrtáva ekológiu každodenného života, princípy spoločného dobra a spravodlivosti medzi generáciami.

Piata kapitola hovorí o praktickom uplatnení spomínaných princípov – o dialógu o životnom prostredí v medzinárodnej politike, o nutnosti dialógu pre novú národnú a lokálnu politiku, o transparentnosti v rozhodovacích procesoch, o dialógu politiky a ekonomiky v prospech ľudskosti, o nutnosti dialógu náboženstiev a vedy.

Šiesta kapitola zdôrazňuje výchovu a hovorí o ekologickej spiritualite zmenou životného štýlu, výchovou k spojenectvu medzi ľudstvom a životným prostredím, o ekologickej konverzii, ktorá bude dôvodom na radosť a pokoj, na občiansku politickú lásku. Neopomína prostriedky, ktoré cez sviatostné znaky dáva silu uskutočniť túto konverziu.

Encyklika končí modlitbou za našu Zem a Modlitbou kresťanov a celého stvorenia.

Tento krátky náhľad do obsahu encykliky nemôže suplovať hlboké ponorenie sa do jej slov a posolstiev. Prečítať by si ju mal každý človek, a najmä ten, kto je povolaný učiť ľudí o nesmiernych daroch, ktoré nám Tvorca sveta dovolil spravovať, a o zodpovednosti, ktorú máme všetci, bez výnimky, za jej súčasný a budúci stav.

Pápež František už hovoril o životnom prostredí pri mnohých príležitostiach, no v ostatnom čase rezonujú jeho dva príhovory: na spoločnom zasadnutí Kongresu Spojených štátov amerických v budove Kapitolu vo Washingtone vo štvrtok 24. septembra 2015, a jeho príhovor reprezentantom národov na 70. valnom zhromaždení OSN v sídle organizácie v New Yorku 25. septembra 2015.

Pápež František na zasadnutí Kongresu povedal aj to, že správne využívanie prírodných zdrojov, náležité nasadenie technológie a zauzdenie ducha podnikania sú základnými prvkami ekonomiky, ktorá sa usiluje byť moderná, inkluzívna a udržateľná. Toto spoločné dobro zahŕňa aj zem. „Potrebujeme konverzáciu, ktorá nás všetkých zjednotí, pretože výzva životného prostredia, ktorá stojí pred nami, a tiež jej ľudské korene, sa týkajú a dotýkajú nás všetkých.“ (Laudato si’, 14) V príhovore pápež volá po odvážnom a zodpovednom úsilí „zmeniť kurz“ (Laudato si’, 61) a odvrátiť najzávažnejšie dopady zhoršovania životného prostredia, spôsobeného ľudskou činnosťou. Je presvedčený, že môžeme konať aj ináč. Teraz nastáva čas pre odvážne počiny a stratégie, zamerané na zavedenie „kultúry starostlivosti“ (Laudato si’, 231) a na „integrovaný prístup v boji proti chudobe, pri obnove dôstojnosti vylučovaných, a súčasne pri ochrane prírody.“ (Laudato si’, 139) „Disponujeme slobodou potrebnou na to, aby sme limitovali a usmerňovali technológiu“ (Laudato si’, 112); „vyvinuli inteligentné spôsoby ... rozvíjania a ohraničenia našej moci“ (Laudato si’, 78); a na to, aby sme technológiu „dali do služby iného druhu pokroku, toho, ktorý je zdravší, viac humánnejší, sociálnejší, integrálnejší.“ (Laudato si’, 112)

Na 70. valnom zhromaždení OSN v sídle organizácie v New Yorku 25. septembra 2015 pápež František okrem iného povedal, že prostredie zahŕňa etické limity, ktoré ľudské konanie musí rozpoznať a rešpektovať. Akákoľvek ujma na prostredí je ujmou na samotnom ľudstve. Každé stvorenie, zvlášť živé tvory, má hodnotu samo osebe, čo do jeho bytia, života, krásy a vzájomnej závislosti od iných stvorení. My, kresťania, spoločne s inými monoteistickými náboženstvami, veríme, že svet pochádza z rozhodnutia lásky Stvoriteľa, ktorý umožňuje človeku s rešpektom si poslúžiť stvorenstvom pre dobro jemu podobných a na chválu Stvoriteľa, no bez toho, aby stvorenstvo zneužíval, či dokonca sa považoval za oprávneného ničiť ho. Pre všetky náboženské vierovyznania je životné prostredie základným dobrom. (porov. Encyklika Laudato si’, 81) Pápež František hovoril o zneužívaní a ničení prostredia, ktoré sa spája s nezadržateľným procesom vylučovania, o  vážnej zodpovednosti a o očakávaní urýchleného a účinného riešenia. Prijatie „Agendy 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj“ na svetovom samite, ktorý sa začínal v deň tohto prejavu 25. septembra 2015, pokladá pápež za dôležité znamenie nádeje. Verí, že Konferencia v Paríži o klimatických zmenách dospeje k podstatným a účinným dohodám. No slávnostným spôsobom prijaté záväzky nepokladá za postačujúce, hoci predstavujú istotne nevyhnutný krok smerom k riešeniu. Spravodlivosť spočíva v stálej a trvalej vôli priznávať každému jeho právo. Svet podľa neho naliehavo vyžaduje od všetkých, ktorí vládnu, účinnú, praktickú a stálu vôľu, spočívajúcu v konkrétnych krokoch a okamžitých opatreniach na zachovanie a zlepšovanie životného prostredia a na čo najrýchlejšie zdolanie fenoménu sociálneho a ekonomického vylúčenia, s jeho smutnými následkami. Početnosť a komplexnosť problémov si vyžaduje využívať technické prostriedky merania, no vystríha pred rizikom obmedziť sa na byrokratickú činnosť zostavovania dlhého zoznamu dobrých predsavzatí – mét, cieľov a štatistických ukazovateľov. Hovorí, že politická a ekonomická činnosť je účinná len vtedy, keď v nijakej chvíli nestratí zo zreteľa to, že pred i za plánmi a programami sú konkrétne ženy a mužovia, ktorí sa mnohokrát cítia byť prinútení žiť úboho a zbavení akéhokoľvek práva. Integrálny ľudský rozvoj a úplné uplatňovanie ľudskej dôstojnosti nemôžu byť nanútené. Musí ich budovať a uskutočňovať každý jeden človek, každá rodina, spoločne s ostatnými ľuďmi a v správnom vzťahu so všetkými okruhmi, v ktorých sa rozvíja ľudská sociálnosť – priatelia, spoločenstvá, dediny a obce, školy, podniky a odbory, regióny, národy, atď. Toto predpokladá a  vyžaduje si právo na vzdelávanie – aj pre dievčatá, ktoré sú v niektorých oblastiach vylúčené, – čo sa predovšetkým zabezpečí rešpektovaním a posilňovaním prednostného práva rodín na výchovu a práva cirkví a spoločenských združení na podporovanie a spoluprácu s rodinami pri výchove ich detí. Takto pochopené vzdelávanie tvorí základ pre realizáciu Agendy 2030 a pre ozdravenie [životného] prostredia ... Ďalej pápež hovoril o ekologickej kríze, ktorá spolu so zničením značnej časti biodiverzity môže ohroziť existenciu samotného ľudského druhu, o dôsledkoch nezodpovedného a nezvládnutého riadenia svetovej ekonomiky, vedenej iba vidinou zisku a moci, o tom, že stvorenie je ohrozované tam, „kde sme my sami poslednými inštanciami [...], že plytvanie stvorením začína tam, kde neuznávame nad sebou nijakú vyššiu inštanciu, ale vidíme iba seba samých“ (Príhovor k diecéznemu kléru Bolzana-Bressanone, 6. augusta 2008, citované v encyklike Laudato si’, 6). Preto si obrana životného prostredia a boj proti vylúčeniu vyžadujú uznanie morálneho zákona vpísaného do samotnej ľudskej prirodzenosti, ktorá obsahuje prirodzenú odlišnosť medzi mužom a ženou (porov. Laudato si’, 155) a absolútny rešpekt k životu vo všetkých jeho etapách a dimenziách (porov. Laudato si’, 123; 136).

Literatúra:

Encyklika Svätého Otca Františka Laudato si’ o starostlivosti o náš spoločný domov. Trnava : Konferencia biskupov Slovenska, Spolok svätého Vojtecha, 2015. 152 s.

Elektronické zdroje:

Prejav pápeža Františka na spoločnom zasadnutí Kongresu Spojených štátov amerických v budove Kapitolu vo Washingtone vo štvrtok 24. septembra 2015. [Cit. dňa 9.10.2015] Dostupné na internete: https://sk.radiovaticana.va/news/2015/09/24/pln%C3%A9_znenie_prejavu_p%C3%A1pe%C5%BEa_franti%C5%A1ka_v_kongrese_usa/1174448.

Príhovor Svätého Otca Františka reprezentantom národov na 70. valnom zhromaždení OSN v sídle organizácie v New Yorku 25. septembra 2015. [Cit. dňa 9.10.2015] Dostupné na internete: https://sk.radiovaticana.va/news/2015/09/25/pr%C3%ADhovor_p%C3%A1pe%C5%BEa_franti%C5%A1ka_v_s%C3%ADdle_osn_v_plnom_znen%C3%AD/1174769

Mgr. Gabriela Spustová, PhD. je redaktorkou vo vydavateľstve Dobrá kniha. Ako doktorandka ÚKE Slovenskej akadémie vied obhájila doktorát z environmentalistiky na Fakulte prírodných vied Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.