Spolužiakovo nešťastie a Babylonské zajatie (Gabriela Spustová, Ilustrácia Lenka Spustová)

Jožko dnes zostal cez víkend u babičky, pomáhať jej, keď jej nôžky nefungujú. Bol rád. Chcel jej čosi dôverné porozprávať. No nevedel, ako začať, aby to nevyzeralo trápne. Keď v televízii videl, ako kdesi ďaleko vojaci zhadzujú bomby, opatrne začal: „Babi, nezľakni sa, ale vieš, čo sa stalo?“

„Niečo zlé, Jožko?“ zľakla sa babička, hoci ju Jožko upozornil.

„Vieš, môj spolužiak prišiel o dom. Mohli by sme mu nejak pomôcť?“

„Samozrejme, Jožko... Čo sa stalo a komu?“

„Babi, komu, to ti poviem potom, keď ti to všetko porozprávam. Vieš, spolužiakov ocko veľmi pije alkohol a potom, keď sa opije, robí zlé veci. Vieš, a on - taký opitý – čosi robil v pivnici a niečo tam vybuchlo...“

„Och, to je hrozné... a žije?“

„Našťastie, práve vyšiel von, keď to buchlo, je len dorantaný, a v dome nikto práve nebol, ale dom je zdemolovaný a nemôžu v ňom bývať. Spolužiak plakal. Musia sa odsťahovať k príbuzným...“

„To mi je ľúto, Jožo, veľmi ľúto...“

„Babi, prečo musia trpieť kvôli otcovi? Jeho mama tiež plakala, že je to koniec, že o všetko prišli... že už sa z toho nedostanú.“

„Jožko, dostanú, neboj sa, ale bude to veľmi, veľmi ťažké. Niekedy ľudia trpia pre hriechy iných, hoci sú nevinní, ale nesmieme sa vzdávať nádeje, lebo Boh nás nikdy neopustí. Ak chceš, poviem ti príbeh...“

„Jožko už na príbeh čakal. Mal rád babičkine príbehy, lebo mu pomáhali mnohé veci pochopiť.

„Viež, Jožko, ako som ti rozprávala o tom, ako sa Izraelské kráľovstvo rozpadlo na severné a južné a že prichádzali proroci, ktorí učili ľudí, že nemajú páchať hriechy?“

„Áno, pamätám si Eliáša a Elizea.“

„Vieš, a takýmito prorokmi boli aj ďalší. Boh vždy posielal prorokov, ktorí mali ľudí privádzať k dobrému životu a pokojnému šťastiu. Veľkými prorokmi boli aj Izaiáš či Jeremiáš, no ľudia ich nepočúvali a ďalej páchali zlo. Až prišiel trest. Severné kráľovstvo – Izrael - dobyli Asýrčania a neskôr južné kráľovstvo – Judeu - dobyl Nabuchodonozor, babylonský kráľ, ktorý celkom zničil Jeruzalem. Zostali z neho len ruiny. Bohatých a vzdelaných ľudí zobrali do zajatia do Babylonu a strávili v zajatí sedemdesiat rokov. Chudobných nechali živoriť a oplakávať slávu svojho mesta. No Jeremiáš, ktorý im predtým vyčítal hriechy a predpovedal im túto skazu, im teraz dodával nádej. A skutočne, kráľ Kýros, ktorý Babylončanov porazil, dovolil Izraelitom vrátiť sa domov do Jeruzalema, znovu postaviť mesto a chrám a uctievať Boha. Tí, čo sa vrátili, hoci ich bolo málo, sa usilovali robiť to, čo je v Pánových očiach dobré, a rozrástli sa na veľký národ, čo znovu vybudoval slávne mesto Jeruzalem.“

„Babi, to znie ako rozprávka.“

„Aj v rozprávkach ide o dobro a zlo. Ale tento príbeh je pravda. Vždy, keď niektorí ľudia páchajú zlo, trpia nevinní. Izaiáš, ktorého som ti pred chvíľou spomínala, predpovedal aj to, že príde k ľuďom záchranca – Mesiáš. Predpovedal to sedemsto rokov pred jeho narodením. V Knihe proroka Izaiáša sa píše, že hoci bude Mesiáš nevinný, bude mnoho trpieť a umrie, aby zachránil hriešnikov.“

„Babi, a myslíš, že Mesiáš prišiel trpieť aj za kamarátovho ocka? Myslíš, že sa jeho ocko môže niekedy polepšiť?“

„Jožko, Ježiš prišiel kvôli všetkým hriešnikom. Aj kvôli kamarátovmu ockovi. Ak sa rozhodne uveriť mu a robiť dobro, určite bude zachránený, hoci kvôli nemu spadol dom... A o kamaráta sa neboj. Uvidíš, že to dobre dopadne, aj keď teraz pre svojho ocka mnoho trpí. Môžeš mu však pomôcť...“

„Ale ja nič nemám.“

„Máš. Môžeš mu byť dobrým priateľom a byť mu nablízku a môžeš sa zaňho modliť, aby nikdy nešiel zlou cestou ako jeho ocko a vždy si vedel so všetkými trápeniami dobre poradiť. Nemysli si, to je veľmi veľa, vedieť si vždy rady... a to je dar zhora,“ Jožko sa usmial. Trochu sa mu uľavilo. Bude mu dobrým priateľom, to zvládne. Nebude sa mu posmievať, ako spolu