Vianoce a mladý pastier Dávid (text Gabriela Spustová, ilustrácia Lenka Spustová)

„Babi, tešíš sa na Vianoce?“ pýtala sa Majka hneď medzi dvermi nemocničnej izby, keď prišla babičku navštíviť.

„Majka! Ako ťa rada vidím! Jasne, že sa teším na Vianoce. Veď to sú najkrajšie sviatky. Narodeniny Pána Ježiša.“

„Babi, a vieš , čo pre mňa bude najkrajší darček?“

„Neviem, Majka. Čo by ťa najviac potešilo?“

„No predsa ty! Že sa vrátiš na Vianoce domov z nemocnice a my ti budeme pomáhať.“ Babička objala Majku a oči jej zaliali slzy dojatia. Veľmi ju tešilo, že Majka nemyslí len na to, čo si nájde pod stromčekom, ale že pokladá za najväčší dar babičkin život.

„Babi, a už ti srdiečko funguje dobre?“ pýtal sa Jožko, ktorý sa objavil vo dverách za Majkou a bez pozdravu ju objímal.

„No, Jožko, teraz som tak trochu babička na baterky,“ žartovala babička. „Pán doktor mi voperoval k môjmu srdiečku malý prístroj na baterky, aby bilo tak, ako má.

„Babi,“ spýtal sa Jožko vážne, keď sa spolu zasmiali pri predstave, že ich babička je na baterky, „a aký darček by si chcela na Vianoce?“

„Mne stačíte vy, deti. Vy ste také betlehemské hviezdičky, lebo vďaka deťom ľudia ľahšie nájdu vo svojom srdci Ježiška. Vďaka vám sú Vianoce ešte radostnejšie a krajšie.

„Babi, a prečo sme betlehemské?“ pýtala sa zvedavo Majka.

„Lebo Mária s Jozefom prišli z Nazareta do Betlehema zapísať sa pri sčítaní ľudu. A tam sa v jasličkách narodil Ježiško. Mudrci, ktorí sa mu išli pokloniť, ho našli podľa jasnej hviezdy na oblohe.“

„Babi,“ nedalo Jožkovi, ktorý už o tom čo-to vedel, „a prečo sa museli ísť zapísať do Betlehema, keď bývali v Nazarete?“

„Nuž, Jožko, dobrá otázka. To bolo preto, že každý musel ísť zapísať sa tam, odkiaľ pochádzal ich rod. A Mária s Jozefom pochádzali z rodu kráľa Dávida. Veľkého a slávneho kráľa, ktorého žalmy sa ľudia modlia a spievajú ich v kostoloch už 3000 rokov. Keď si Dávida Boh vyvolil za kráľa namiesto zlostného a spurného Šaula, Dávid bol ešte len mladučký urastený ryšavý chlapec s peknými očami, čo pásol na lúkach ovečky, spieval Bohu piesne – žalmy a hral na lutne. Bol len o niečo starší od teba, Jožko.“

„Babi, a prečo si ho Boh vyvolil za kráľa?“

„Lebo bol dobrý a miloval nebeského Otca za všetku krásu, čo stvoril. Chválil ho pesničkami a hrou na lutne za krásne lúky, za oblohu, aj za dobré a milé ovečky. No bol aj veľmi smelý, nebojácny a mal v hlave mnoho múdrosti. Dokonca dokázal premôcť obra Goliáša, ktorý ohrozoval celú armádu vojakov, obyčajným prakom. Neskôr bol slávnym vojvodcom. Král Šaul ho stále prenasledoval, lebo veľmi žiarlil, že je Dávid slávnejší než on a ľudia ho milujú. Dokonca sa Dávid musel pred ním dlho skrývať, aby mu neublížil. No Dávid všetko zvládol. A keď v živote urobil zlé veci, a prorok mu to vyčítal, Dávid svoje skutky veľmi ľutoval. Neustále sa modlil, aby svoju vinu napravil. Čestne prijal aj trest, ktorý ho za jeho zlé skutky postihol. “

„Babi, aj ja keď urobím chybu, tak si to priznám. Oľutujem to. Aj to chcem napraviť. A usilujem sa už také veci neurobiť. Ale niekedy sa mi to nedarí. A som aj smelý a mám filipa. Myslíš, že aj mňa si raz Boh vyberie za kráľa?“

„Jožko,“ zasmiala sa babička, „veď vieš, že kráľov už dávno nemáme, ale môže z teba vyrásť veľký a múdry človek. Čestný a dobrý. A náš Stvoriteľ si želá najviac zo všetkého, aby sme boli takí. Aby sme boli láskyplnými ľuďmi. To nás prišiel naučiť aj Dávidov pra, pra, pra, pra... vnuk, Boží syn, Ježiš. A keď sa nám nedarí byť dobrými, vo svätej spovedi nám dáva možnosť zmieriť sa s jeho Otcom. Odpúšťa nám hriechy a dáva nám neustále možnosť stávať sa dobrými ľuďmi. A ak budeme takí, bude to pre neho najlepší darček. Veď Vianoce sú predsa jeho narodeniny.“

Jožko aj Majka sa usmievali a premýšľali. Jožko si predstavoval seba ako mladého pastiera Dávida, ktorý sa stane veľkým, spravodlivým a dobrým. A Majka zasa túžila byť hviezdičkou na nebi, čo všetkých privedie do Betlehema k jasličkám.