Do izby, kde spali Stela a Linda, cez oblok prenikali slnečné lúče a príjemne ich zohrievali. Maška sa prebudila skôr, lebo sa jej na posteľ vyštverali mačiatka a dožadovali sa mliečka. Behali jej po perine a otierali si hlavičky o Maškine ruky, aby ich pohladila. Keď sa im ju nepodarilo zobudiť, usalašili sa pri jej vlasoch. Justín vliezol popod ne a spokojne priadol. Lilka sa vtesnala vedľa neho. Labku si vyložila na Justína a priadla tiež. Maška sa zahnala rukou, lebo ju začalo čosi štekliť, no vzápätí si uvedomila, že sa k nej zasa presťahovali jej miláčikovia.

Otvorila oči. Justín na ňu hľadel veľkými čiernymi očami a žul jej vlasy. Lilka jej labkami objala krk a ovoniavala jej tvár. Keď videla, že Maška otvorila oči, nastražila uši a zdvihla chvost. „Dobré ráno, kuriatka moje,“ pozdravila ich Maška, opatrne vzala mačiatka do dlaní a sadla si.

„To nie sú kuriatka, to sú mačky,“ oponovala jej Stela a Linda sa začala smiať z polospánku. Zamračila sa a priťahovala si paplón bližšie k tvári.

Stela vstala a zobrala Justína a Lilku Maške, ktorá im išla zohriať mlieko. Položila ich na koberec a Justín začal naháňať šnúrku, ktorou Stela lákala mačiatka, aby sa hrali. Justín šnúrku dohonil, lapil ju labkami a začal ju obhrýzať.

„To je hrozné,“ srdila sa Stela, „vy všetko rozhryziete.“ Linda si pretrela oči a doplnila: „No, veď včera hrýzli káble, čo vedú k počítaču a k myši. Ocino ich za to ťapkal po nose, ale vôbec im to nevadilo, tak ich to lákalo.

Ohrýzajú úplne všetko,“ pokrútila hlavou Linda a Stela jej pritakala.

„Veď hej, mne sa pustili do topánok. Ktovie, či už majú zúbky.“ Stela vzala Lilku, jemne jej otvorila papuľku a prstom jej kontrolovala chrup. „Jéj, veď Lilka je už zubatá!“ zajasala Stela a podala Lilku, ktorá vôbec neprotestovala, Linde.

Linda jej jemne odchýlila pery na pysku a zadívala sa jej do papuľky. „Skutočne,“ vykríkla Linda a skontrolovala zúbky aj Justínovi. „Už sú z vás zubaté dravce! Vŕŕŕŕ,“ zavrčala na Lilku a Lilka sa tvárila nechápavo. Položila ju na koberec a mača začalo dvíhať chvost. Stela Lilku rýchlo položila do nádoby s pieskom. Našťastie, bolo to včas, lebo by bola na koberci zasa mláčka.

„Uf,“ vydýchla si Stela. „Dobre, že som to stihla. Nechce sa mi zasa tepovať koberec.“

„Kedy sa to naučíte, ,žabiaci‘, že to treba robiť do piesku a nie hocikde? Hmmm?“

Do izby prišla mamina a smiala sa: „Ani vy ste sa to nenaučili zo dňa na deň. Učiť deti – človečie aj zvieracie – na to treba veľa trpezlivosti. A vy ste teraz pre mačiatka adoptívne mamičky.“

„Mami,“ Linda sa ponáhľala informovať mamu a tiež Mašku, ktorá prišla do izby so zohriatym mliečkom, „ony už majú zúbky.“

„A aké ostré!“ doplnila Stela, ktorá sa o tom presvedčila na vlastnej koži.

„To je dobre,“ pokývala hlavou mamička. „Mohli by sme im už skúsiť dať granule pre mačiatka alebo mačaciu potravu z konzervy, čo som nedávno kúpila.

Stela sa hneď rozbehla do kuchyne, kde raňajkovala Lujza a Matej. Z chladničky vybrala konzervu. Matej ju otvoril a Lujza jej podala tanierik, na ktorom Stela v mikrovlnnej rúre zohriala rozvoniavajúcu paštétu pre mačky. Presypala ju do misky pre mačiatka a Linda s Maškou priniesli mačiatka do kuchyne.

Mačiatka ovoniavali rozvoniavajúce jedlo a Lilka sa doň hneď pustila. Justín misku neveriaco obchádzal, no nebol ochotný do misky strčiť ani ňufák. Mliečko bolo preňho lákavejšie. Lilke však paštéta veľmi chutila. Zjedla síce len trošku, ale na prvý pokus to bol úspech.

„Prisypeme im do jedla aj trochu granúl?“ premýšľal nahlas Matej, ale hneď si sám sebe oponoval. „To by bolo asi na jeden deň priveľa.“

„Asi áno,“ súhlasila Lujza a Maška jej pritakala. „Ešte by ich z toho rozbolelo bruško!“

Matej uviazal šnúrku s gombíkom o stoličku, aby sa mačiatka znovu pohrali.

„Teraz to už s nimi bude ľahšie, keď sa dobre najedia. Budú sýtejšie,“ tešila sa Maška.

„A budú viac vymýšľať,“ doplnil Matej, keď sa díval na mačiatka, ako vyskakujú za šnúrkou a naháňajú ju.