ZVYŠOVANIE ENVIRONMENTÁLNEHO POVEDOMIA PROSTREDNÍCTVOM KĽÚČOVÝCH INŠTITÚCIÍ V OBCI (Mgr. Gabriela Spustová, PhD.)

1 Zvyšovanie environmentálneho povedomia prostredníctvom Miestnej samosprávy

Miestna samospráva, dobrovoľné združenia obyvateľov, dobrovoľné organizácie a Cirkev sú jednými z najvýznamnejších nástrojov na formovanie environmentálneho povedomia obyvateľov svojej obce. Okrem legislatívnych prostriedkov má miestna samospráva možnosť využívať pre zvyšovanie environmentálneho povedomia svoje internetové stránky, rozhlas, knižnicu. Disponuje prostriedkami na organizovanie rôznych podujatí, napríklad odborných prednášok, poradenskej činnosti, kultúrnych podujatí. Má možnosť publikačnou činnosťou ovplyvňovať pozitívne spôsoby činností a vedomie svojich obyvateľov. Tiež úzka spolupráca s odborníkmi, výmena skúseností v mikroregionálnom združení obcí a spolupráca miestnej samosprávy so záujmovými organizáciami v obciach môžu prispieť k rastu environmentálneho povedomia a trvalo udržateľnému rozvoju, ako to žiada Agenda 21. Cirkev formuje ľudí k úctivému a zodpovednému vzťahu k prírode i k ľuďom vo všetkých obdobiach i oblastiach ľudského života.

1.1 Miestna Agenda 21 (MA 21)

Prvýkrát sa Miestna Agenda 21 spomína v kapitole 28 Agendy 21. Ako jeden z cieľov vytýčila, aby väčšina miestnych orgánov vo všetkých krajinách zahájili konzultácie s obyvateľstvom a dosiahli konsenzus v rámci „MA21“ Žiada, aby všetky miestne orgány vstúpili do dialógu s občanmi, miestnymi organizáciami, súkromnými podnikateľmi a prijali MA21. Miestna Agenda 21 prakticky realizuje princípy TUR. Miestna samospráva je jednou z hlavných skupín, ktoré majú presadzovať TUR. Rieši také úlohy, ktoré občania vnímajú ako svoje vlastné problémy. Miestna samospráva sa k programu MA21 môže prihlásiť prostredníctvom vyhlásenia v oficiálnom a záväznom dokumente a vypracovaním stratégie. Dôležitá je zmena spôsobu myslenia obyvateľov a ich väčšia účasť na verejných veciach, iniciatíva všetkých skupín spoločnosti na zvyšovaní prosperity obce, bez ohrozovania kvality života a životného prostredia. Pomáha budovať spoločnosť s vyspelým právnym vedomím. Občan preberá na seba časť zodpovednosti za kvalitatívny rozvoj a dosiahnutie zdravej, sociálne a demograficky vyváženej spoločnosti, rozvoj ľudského kapitálu v podobe znalostí, rozvoja vedy, kultúry, duchovného a intelektuálneho života, cieľavedomá podpora národnej a regionálnej identity, presadzovanie partnerských vzťahov, medzigeneračnej a vnútrogeneračnej solidarity. Pri príprave MA21 sa vyžaduje veľmi dobrá znalosť miestnych pomerov vrátane sily ľudského kapitálu a záujem verejnosti podieľať sa na procesoch riadenia verejných vecí, prihliadať na všetky špecifiká konkrétnej obce alebo mikroregiónu. V krátkom čase sa prostredníctvom MA21 môže dosiahnuť väčšia spokojnosť obyvateľov, nájdenie problémov, hľadanie riešení, skoncentrovanie tvorivých síl miestnej komunity a získať lepší vzťah občanov k prostrediu. Otvorená diskusia prispieva k pochopeniu názorov a postojov, predchádza konfliktom. Zosúľaďovanie MA21 s požiadavkami TUR prispieva k zlepšeniu kvality života a životného prostredia. (Kozová, 2003)

1.2 Význam mikroregionálnych združení obcí a záujmových organizácií v obciach, pre zvyšovanie environmentálneho povedomia obyvateľov

Mikroregionálne združenie obcí je vhodným prostriedkom na vzájomné posilňovanie environmentálneho povedomia svojich obyvateľov a výmenu poznatkov a skúseností medzi členskými obcami združenia. Je to dobrovoľné združenie obcí a miest, ktorého cieľom je riešenie spoločných problémov a hľadanie spoločných ciest rozvoja príslušného územia. Pod mikroregionálnym združením obcí sa dá chápať aj geograficky ohraničené územie, ktoré má nejaké spoločné charakteristiky (prírodné, demografické, historické, kultúrne a pod.).

Predmetom činnosti takýchto združení je zvyčajne oblasť sociálnych vecí, starostlivosti o životné prostredie, ako napríklad - odvoz a spracúvanie komunálneho odpadu, odvádzanie a čistenie odpadových vôd, miestna doprava, oblasť školstva, kultúry a miestny cestovný ruch. Členovia mikroregionálneho združenia spoločnými silami podnecujú rozvoj vo svojich obciach, pripravujú rozvojové programy a dokumenty – územné plány, programy hospodársko – sociálneho rozvoja a stratégie trvalo udržateľného rozvoja. Môžu byť príjemcami finančných podpôr z národných zdrojov (Program obnovy dediny), ale aj európskych zdrojov. Je cielenou spoluprácou obyvateľov vidieka, podnecuje záujem o spájanie a delenie si kompetencií, a tiež zdieľanie spoločných problémov a ziskov. (www.sazp.sk/mikroregiony)

Dobrovoľné združenia obyvateľov a dobrovoľné organizácie Dobrovoľné združenia obyvateľov a dobrovoľné organizácie sú v obciach tiež zdrojom výchovy k uvedomelému vzťahu ku krajine. Predstavujú málo využívaný potenciál na zvyšovanie environmentálneho povedomia obyvateľov obce. V spolupráci s miestnou samosprávou, mimovládnymi organizáciami a odbornou verejnosťou by mohli významne prispieť z zvyšovaniu environmentálneho vedomia, pretože často združujú väčší počet členov. Z týchto organizácií sú v obciach v súčasnosti najviac aktívne tieto záujmové organizácie:

Slovenský poľovnícky zväz je organizácia, ktorá sa zameriava na zachovanie, zveľaďovanie, ochranu a optimálne využívanie genofondu poľovnej zveri.( www.polovnictvo.com)

Slovenský rybársky zväz je občianskym združením v oblasti športového rybárstva, ochrany prírody a životného prostredia na úseku rybárstva, zachovaní genofondu rýb, starostlivosti o ekológiu vôd v Slovenskej republike. (www.srzrada.sk)

Spolok vinohradníkov a vinárov je združenie, ktoré svojich členov vzdeláva v oblasti environmentálnejšie priaznivejšieho pestovania viniča a optimálnejšieho zaobchádzania s pôdou.

Dobrovoľná požiarna ochrana Slovenskej republiky je dobrovoľná organizácia, ktorej činnosť pozostáva zo zásahovej činnosti a technickej pomoci pri požiaroch, povodniach a iných krízových situáciách, protipožiarnej prevencii, výchovy k predchádzaniu požiarom, odbornej prípravy svojich členov. Pre svojich členov organizuje školenia, výcvik, previerky pripravenosti dobrovoľných hasičských zborov. Venuje sa tiež výchove detí a mládeže. Spolupracuje so samosprávou a právnickými osobami, civilnou ochranou obyvateľstva. Organizuje a zúčastňuje sa na verejno-prospešnej a kultúrnej činnosti. Vydáva tiež časopisy, publikácie, propagačné a metodické materiály. Organizuje výstavy z oblasti požiarnej ochrany. (www.dposr.sk)

2 Zvyšovanie environmentálneho povedomia prostredníctvom Cirkvi

2.1 Výchova vedomia a svedomia

Ďalšou významnou inštitúciou, ktorá má možnosť ovplyvniť vedomie ľudí k úctivejšiemu vzťahu k prírode a zvyšovaniu vedomia zodpovednosti za svoje najbližšie okolie je Cirkev. Najmä v poslednom období sledujeme výzvy dbať na tento rozmer viery a viesť ľudí k zodpovednému vzťahu k prírode. Cirkev výrazne prispieva k formovaniu vedomia a svedomia svojich členov najmä apeláciou na postoje tzv. čnostného života založeného na rozvážnosti v konaní (prudentia), spravodlivosti (iustitia), mravnej sile (fortitudo) a miernosti (temperantia). Rozvážnosť má viesť k rozoznávaniu toho, čo je skutočným dobrom a voľbe správnych prostriedkov na jeho vykonanie. Spravodlivosť vedie k rešpektovaniu práva každého a vnášanie súladu do ľudských vzťahov, podpore primeraného postoja (aequitas) voči ľuďom i voči spoločnému dobru. Mravná sila vedie k nepoddajnosti v ťažkostiach a vo vytrvalosti v úsilí o dobro. Miernosť - vedie k nadvláde vôle nad pudmi, k triezvemu a spravodlivému životu. Čnosti sú nadobúdané výchovou, vedomými a dobrovoľnými činmi a vytrvalosťou v neprestajne obnovovanom úsilí. Cirkev vychováva svojich členov a vedie ich k morálnemu svedomiu -ktoré je vlastne úsudkom rozumu (iudicium rationis), ktorým človek poznáva morálnu akosť konkrétneho činu, ktorý hodlá vykonať, koná, alebo už vykonal. Svedomie umožňuje vziať na seba zodpovednosť za vykonané činy. Výchova správneho svedomia je celoživotná úloha. Morálne dobrý čin je iba ten, ktorý zahŕňa morálne dobrý predmet skutku, morálne dobré okolnosti skutku i morálne dobrý cieľ skutku (Katechizmus Katolíckej Cirkvi, 1998). Cirkev vedie k zodpovednosti za konanie, k sociálnej spravodlivosti vo všetkých sférach života. Hriechom nazýva previnenie proti rozumu, proti pravde a správnemu svedomiu, proti láske k blížnemu, proti Bohu, ktorý je pôvodcom sveta - čiže aj proti prírode, ktorú stvoril so všetkými jej zákonmi, ekosystémami, diverzitou. Umožňuje však previnenie napraviť a zmeniť osobné postoje, myšlienky a skutky neprestajnou sebareflexiou, výchovou a sebavýchovou a to nielen najvzdelanejšej elity, ale každého jedného jej člena. I jednoduchých ľudí od najmladšieho veku až po ukončenie života v starobe. Je teda ideálnym miestom zvyšovania úcty a zodpovednosti za ľudské spoločenstvo i za životné prostredie.

2.2 Výzvy a konferencie uverejnené vo Vatikánskom rozhlase

V poslednom období odzneli cez Radio Vaticana, ktorého cieľom je uverejňovať oficiálne stanoviská Cirkvi, výzvy, ktoré upriamujú zvýšenú pozornosť na ochranu životného prostredia a aktuálne problémy:

„Ochrana stvorenia je zodpovednosť, ktorú máme voči chudobným ľuďom i novej generácii - tá súčasná už trpí negatívnymi zmenami podnebia, kým nasledujúca riskuje problémy, ktoré nebude vedieť vyriešiť,“ Rešpektovanie ľudskej dôstojnosti a ochrana stvorenia“.
Fischler dodal, že v boji proti klimatickým zmenám „potrebujeme ekonomickú a politickú elitu, ktorá efektívne zmení situáciu vážnej nespravodlivosti, ktorá existuje v rôznych svetových oblastiach. Je to všeobecný záväzok a podiel kresťanov na ňom je veľmi dôležitý, ale musíme zvýšiť zodpovednosť a uvedomelosť.“ Uviedol generálny sekretár Komisie biskupských konferencií Európskeho spoločenstva Mons. Noel Treanor, „Európa musí vyslať výrazný signál“ a ak sa tak stane, „záväzok európskych biskupov, ktorý je záväzkom Katolíckej cirkvi v celej Európe, môže byť veľmi účinný.“ (Radio Vaticana, News 8. marca 2008)

Udržateľný rozvoj je možný, len ak existuje spoločná vízia schopná prekonať individuálne záujmy v prospech kolektívu. Takto vyjadril Vatikán svoju podporu pre tých, ktorí pracujú na ochrane životného prostredia. Stály pozorovateľ Svätej stolice pri OSN arcibiskup Celestino Migliore uviedol v prejave na stretnutí na pôde OSN, kde sa hovorilo o klimatických zmenách, že udržateľný rozvoj je jednomyseľnou stratégiou, ktorá podporuje ochranu životného prostredia, kontrolu klimatických zmien a ekonomický rozvoj. „Používanie tzv. „čistých“ technológií je dôležitou súčasťou udržateľného rozvoja. V snahe pomôcť krajinám tretieho sveta, aby sa industrializovali, a vyhnúť sa omylom, ktoré urobili vyspelejšie krajiny, mali by sa bohaté krajiny podeliť s rozvojovými o nové technológie, ktoré boli vyvinuté tak, aby chránili životné prostredie,“ povedal arcibiskup. Ďalej dodal, že „trhy musia podporovať „zelenú ekonomiku“ a zriecť sa potreby produktov, ktoré poškodzujú životné prostredie.“ Mons. Migliore nakoniec vyzval každého, aby sa stal informovaným a zodpovedným konzumentom, pretože mnohé z produktov, ktoré kupujeme, majú priamy vplyv na životné prostredie (Radio Vaticana, News 10. marc.2008).

Svätá stolica sa 5. mája 2008 oficiálne pripojila k Viedenskej konvencii o ochrane ozónovej vrstvy, k Montrealskému protokolu o látkach, ktoré porušujú ozónovú vrstvu a jeho štyrom dodatkom (Londýn, Kodaň, Montreal a Peking). Vo vyhlásení, ktoré sprevádza prístupovú listinu, a ktorú predložil stály pozorovateľ Vatikánu pri OSN v New Yorku arcibiskup Celestino Migliore sa uvádza, že pristúpením k dokumentom si Svätá stolica želá povzbudiť medzinárodné spoločenstvo, aby bolo rezolútne pri podpore autentickej spolupráce medzi politikou, vedou a ekonomikou: „Takáto spolupráca, ako sa ukázalo v prípade postoja k ozónu, môže dosiahnuť dôležité výsledky, ktoré zároveň umožňujú ochranu stvorenia, podporu integrálneho ľudského rozvoja a záujmu o všeobecné blaho, v duchu zodpovednej solidarity a s hlbokým pozitívnym dopadom pre súčasnú aj budúcu generáciu." (Radio Vaticana,News,7.mája2008)

Cirkev a politickí lídri sa na výročnom stretnutí predstaviteľov inštitúcií Európskej únie so zástupcami monoteistických vierovyznaní v Európe zhodli, že je potrebná „ekologická konverzia“ 21 účastníkov hovorilo predovšetkým o potrebe starať sa o planétu. Úradujúci predseda Rady EÚ, slovinský premiér Janez Jansa na zhrnutie stretnutia použil vyjadrenie „ekologická konverzia“, ktoré prvýkrát vyslovil pápež Ján Pavol II.

Lídri vyše päťdesiatich národov Latinskej Ameriky, Karibiku a Európy apelujú na boj proti chudobe a klimatickým zmenám vo vyhlásení, ktoré bolo dlho očakávané. Vydali ho na konci samitu hláv štátov 16. mája 2008 a zdôrazňujú v ňom potrebu spolupráce za účelom zredukovania chudoby, zvýšenia integrácie medzi regiónmi, a podpory udržateľného využívania prírodných zdrojo (Radio Vaticana 20. mája.2008).

Aktívna je už i internetová stránka Katolíckeho európskeho ekologického fóra. Web stránka je výsledkom šiestich environmentálnych konzultácii, organizovaných práve Radou európskych biskupských konferencii v rokoch 1999 až 2004. Napriek tomu, že stránka je ešte stále vo vývoji, má za cieľ stať sa informačným zdrojom a poskytovateľom správ o aktivitách a dokumentoch Svätej Stolice, biskupských konferencii a európskych organizácii, zaoberajúcich sa teológiou stvorenia, spiritualitou a životným prostredím, bioetikou, klimatickými zmenami, ochranou biodiverzity, znečistením vody a spracovaním odpadu (RadioVaticana,22.mája.2008).

3 Záver

Ochrana života a sveta je nemysliteľná bez zrelého ľudského spoločenstva, teda bez toho aby sme neuvažovali nad hodnotovými orientáciami jednotlivých sociálnych skupín a jednotlivcov. (Cibira, 2008) Mnohé súčasné ekologické problémy svedčia o neustálom pretrvávaní nízkeho environmentálneho povedomia obyvateľstva. Najkomplexnejšou koncepciou na riešenie uvedených problémov možno považovať koncepciu trvalo udržateľného rozvoja. (Izakovičová, 2008). V presadzovaní princípov TUR a zvyšovaní environmentálneho povedomia nič nedosiahneme bez spolupráce aktívnych členov spoločnosti v ktorej žijeme. Zem potrebuje správcov a nie uzurpátorov a preto musíme odložiť myšlienky, ktoré nás rozdeľujú a hľadať každú možnosť a príležitosť ako sa dotknúť konkrétnych ľudí na konkrétnom území ochotných vzdelávať ľudí všetkých generácii k zodpovednosti za zem a život na nej. Takými kľúčovými ľuďmi môžu byť ľudia v miestnej samospráve, odborných inštitúciách, dobrovoľných a záujmových organizáciách i v Cirkvi.

Literatúra

Cibira, P., 2008: Environmentálna výchova vo všeobecno-vzdelávacích predmetoch. Environmentálna výchova v zmysle koncepcie trvalo udržateľného rozvoja. Zborník príspevkov zo semináru konaného pri príležitosti Dňa Zeme. Ústav krajinnej ekológie, Bratislava, p. 21-31

Izakovičová Z., 2008: Environmentálna výchova v zmysle koncepcie trvalo udržateľného rozvoja. Zborník príspevkov zo semináru konaného pri príležitosti Dňa Zeme. Ústav krajinnej ekológie, Bratislava, 109 pp

Katechizmus katolíckej cirkvi,1998: Spolok Svätého Vojtecha, Trnava 918 pp.

Kozová, M., Mederly, P., Huba, M. a kol., 2003: Miestna Agenda 21 – udržateľný rozvoj obcí a mikroregiónov na Slovensku, REC Slovensko

www.dposr.sk/index.htm

www.polovnictvo.com/modules.php?name=News&new_topic=15

www.radiovaticana.org/slovensko/ News 8. marca 2008

www.radiovaticana.org/slovensko/ News 10. marc.2008.

www.radiovaticana.org/slovensko/ News,7.mája 2008

www.radiovaticana.org/slovensko/ News 20. máj 2008

www.radiovaticana.org/slovensko/ News 22. mája 2008

www.sazp.sk/mikroregiony/

www.srzrada.sk/zakony/index.html

www.tur.sk/index.stm?apc=0--5ed5460afc52a69ce1aa16a204115b39-1-1&x=86784