Dobrodružstvo života a tvorby
Básne
Básne o poslednom rozlúčení zo zbierky Trinásta komnata (Gabriela Spustová Izakovičová)
KEĎ SVIECA DOHORÍ
Dívala som sa na bolesť
Na bolesť súmračnú a ťažkú
A bolo mi v duši
Empaticky ticho
Ticho a bezmocne
Bezmocné chcenia
Zamknutých nádejí
Rozdúchali vo mne
Popol vyhasnutých
Šivých súmrakov
Cítim moju dlaň
V tvojom zhasínajúcom...
—————
Gabriela Spustová Izakovičová: Tisíc životov (sestina)
TISÍC ŽIVOTOV
(Sestína)
Viem prežiť tisíc cudzích životov.
Len jeden stoná nemou clivotou.
Len jeden je ten, čo je lopotou.
Ten jeden, čo sa svätí robotou.
Ten jeden, čo sa trápi nahotou.
Je to ten môj, ten ktorý musím žiť.
Ten, v ktorom len sám musím zvíťaziť.
Viem súdiť ľudí hluchou...
—————