Básne :: Gabriela Spustová Izakovičová

VIETOR ŠTYROCH STRÁN (Zo zbierky Trinásta komnata)

ach, vietor vietor štyroch strán prevej mi túžby prevej hrude vzdych schlaď srdce čo sa náhle roztĺklo a cval ho ničí súži bolí priam ty, vietor vietor štyroch strán duj, fúkaj dušu zbitú o skaly o skaly túžob čo sa znížiť...

Impresie

búrlivo plávaš v opitom korábe po hladine antabusu rozdávaš kredity noci a smútku a nič ťa nedrží pri zemi... večný burič a večný krikľúňpri plote vesmíru vyjúci na mesiac len čo vypláva na nebo cítiš slad rozplývajúceho sa slova okovami pripútaný k pravidlám poetiky kmáše ti pečeň mýtický orol...

Tŕňové mesto (Gabriela Spustová Izakovičová) Básne venované rodnej Trnave

RÁNOBudíček zvonov stohlasne zvoníz vysokých veží,tŕňové mesto pretrie si oči s brieždením sviežim.V kúpeľni ulíc očistu koná, češe sivlasy.Počúva nemo tisíc-hlas detí: Hladné sme,nasýť!Do šera ulíc podpätkov klopot kde-tu sa náhli.A štrngot kľúčov ticho snov ruší,zvonivý,...

ČLOVIEČIK (Gabriela Spustová Izakovičová, 2016)

I. Človiečik túži rásť Sníva si človiečik sladký sen o svete v hlbokom tichu. V tom malom vesmíre, v tom mori nádejí živí sa snami. Iba dva tlkoty spievajú o svete v jedinom dychu. Zrodí sa človiečik, maličké dieťatko, z bolestí mamy. Zrodí...

Ebenové drevo tvojej duše (zo zbierky G. Spustová: Trinásta komnata) 2016

EBENOVÉ DREVO TVOJEJ DUŠE milujem tvoje ebenové drevo ťažké a pevné no v srdci s jemnou textúrou čierne sťa zem sťa polnoc bez splnu veky ťa nosím ticho na pleciach pribitý o môj palisander čo ťa preplaví vlnami rozbúrených chcení držíš ma vztýčenú a nepoddajnú ako...

TRINÁSTA KOMNATA (G. Spustová: zbierka Trinásta komnata

FATAMORGÁNA fatamorgána neha padajúca z hviezdnatého neba prvá vločka ranenej mladosti topiaca sa na rozpálenej dlani spomienka čo sa rozžiari a zhasne bolestná radostnosť radostná bolestnosť autotransfúzia omladzujúca srdce kmeňové bunky placenty šťastia uložené až na dne duše elixír...

ČO ČUŠÍ V DUŠI (Gabriela Spustová: Trinásta komnata

ČO ČUŠÍ V DUŠI GENIUS LOCI Oči sa mi rosia pri spomienke na domov, čo genius loci z kríža chránil. Ranil ma láskou, nezabudnuteľne, čo tiekla nezadržateľne z kríža...

PRECITNÚŤ (zo zbierky G.Spustová: Trinásta komnata)

PRECITNÚŤ CLIVÝ JÚN clivý jún upriadol z dažďa pre Medarda plášť realita pretkaná rečou vtákov cez otvorený oblok ponára moju myseľ do seba a do teba myšlienkami ti posielam sms a mailom mi prichádza správa že si ju dostal ako...

AGATHÓN (zo zbierky Gabriela Spustová: Trinásta komnata)

AGATHÓN páper v povetrí neha po dlhom smutnom čakaní na dobrobytie súzvuk túžení a bytia krehká vločka na dlani nežný detský bozk dotyk vánku v sparne leta jasný tón harfa čo brnkne jemne o srdce nie hladozubo ontologická krása čo harmonizuje pradávny...

Mladosť a krása (Gabriela Spustová Izakovičová, Trinásta komnata)

mladosť je ako lístky okvetné leto ich berie preč a nevráti pavúčik čas ich kradne do sietí každá raz mladosť tíško odkvitne krása je ako tráva zelená slnko ju spáli, súš ju vysuší šepoce sladkosť svoju do uší len sa ťa dotkne ďalej uháňa mladosť a krása –...

Dobrodružstvo života a tvorby

Básne